id
stringlengths 7
7
| title
stringlengths 1
101
| context
stringlengths 500
8.61k
| question
stringlengths 10
258
| answers
sequence |
|---|---|---|---|---|
1000261 | Administratívne členenie Ruska | Prístavné mesto Sevastopoľ (dnes na území Ukrajiny ale v minulosti vždy patriace Rusku) bolo domovským prístavom Čiernomorskej flotily ZSSR. Flotila bola rozdelená medzi oba nástupnícke štáty Ruskú federáciu a Ukrajinu. Rusko si tak prenajíma časť ukrajinského mesta a prístavu pre potreby námornej základne a flotily a mestu priznáva špeciálny status. Prenájom územia bol zmluvne dohodnutý do konca roka 2017. V roku 2014 bol Sevastopoľ spolu s Krymom po referende, ktoré väčšina krajín, vrátane Ukrajiny a Slovenska | Komu v minulosti patrilo mesto Sevastopoľ ? | {
"text": [
"Rusku"
],
"answer_start": [
81
]
} |
1000262 | Administratívne členenie Ruska | Prístavné mesto Sevastopoľ (dnes na území Ukrajiny ale v minulosti vždy patriace Rusku) bolo domovským prístavom Čiernomorskej flotily ZSSR. Flotila bola rozdelená medzi oba nástupnícke štáty Ruskú federáciu a Ukrajinu. Rusko si tak prenajíma časť ukrajinského mesta a prístavu pre potreby námornej základne a flotily a mestu priznáva špeciálny status. Prenájom územia bol zmluvne dohodnutý do konca roka 2017. V roku 2014 bol Sevastopoľ spolu s Krymom po referende, ktoré väčšina krajín, vrátane Ukrajiny a Slovenska | Na akom území sa dnes nachádza mesto Sevastopoľ ? | {
"text": [
"na území Ukrajiny"
],
"answer_start": [
33
]
} |
1000263 | Administratívne členenie Ruska | Prístavné mesto Sevastopoľ (dnes na území Ukrajiny ale v minulosti vždy patriace Rusku) bolo domovským prístavom Čiernomorskej flotily ZSSR. Flotila bola rozdelená medzi oba nástupnícke štáty Ruskú federáciu a Ukrajinu. Rusko si tak prenajíma časť ukrajinského mesta a prístavu pre potreby námornej základne a flotily a mestu priznáva špeciálny status. Prenájom územia bol zmluvne dohodnutý do konca roka 2017. V roku 2014 bol Sevastopoľ spolu s Krymom po referende, ktoré väčšina krajín, vrátane Ukrajiny a Slovenska | Ktoré mesto bolo domovským prístavom Čiernomorskej flotily ZSSR ? | {
"text": [
"Sevastopoľ"
],
"answer_start": [
16
]
} |
1000264 | Administratívne členenie Ruska | Prístavné mesto Sevastopoľ (dnes na území Ukrajiny ale v minulosti vždy patriace Rusku) bolo domovským prístavom Čiernomorskej flotily ZSSR. Flotila bola rozdelená medzi oba nástupnícke štáty Ruskú federáciu a Ukrajinu. Rusko si tak prenajíma časť ukrajinského mesta a prístavu pre potreby námornej základne a flotily a mestu priznáva špeciálny status. Prenájom územia bol zmluvne dohodnutý do konca roka 2017. V roku 2014 bol Sevastopoľ spolu s Krymom po referende, ktoré väčšina krajín, vrátane Ukrajiny a Slovenska | Medzi ktoré štáty bola rozdelená Čiernomorská flotila ZSSR ? | {
"text": [
"Flotila bola rozdelená medzi oba nástupnícke štáty Ruskú federáciu a Ukrajinu."
],
"answer_start": [
141
]
} |
1000265 | Administratívne členenie Ruska | Kozmodróm Bajkonur po rozpade ZSSR pripadol novovzniknutému štátu Kazachstan. Ten však nemal technické, finančné ani ľudské kapacity na prevádzku kozmického strediska. V záujme zachovania, modernizácie a rozvoja strediska, ako aj celej oblasti došlo po zložitých rokovaniach k medzištátnej dohode, v zmysle ktorej si územie kozmodrómu Bajkonur, ako aj priľahlé mesto Bajkonur prenajíma Ruská federácia do roku 2050.
Na tomto území platí legislatíva Ruskej federácie, všetky štátne a verejné inštitúcie sú plnohodnotnou súčasťou ruskej siete (súdy, notárske úrady, daňový úrad, školské zariadenia, materské školy a jasle, nemocnice, polícia, armáda). Mesto Bajkonur má dočasne priznaný štatút mesta federálneho významu. Automobily majú ruské evidenčné čísla. Veľké množstvo špecifických otázok fungovania mesta a života v oblasti je upravených v rozsiahlej medzištátnej zmluve. | Komu pripadol Bajkonur po rozpade ZSSR ? | {
"text": [
"novovzniknutému štátu Kazachstan"
],
"answer_start": [
44
]
} |
1000266 | Administratívne členenie Ruska | Kozmodróm Bajkonur po rozpade ZSSR pripadol novovzniknutému štátu Kazachstan. Ten však nemal technické, finančné ani ľudské kapacity na prevádzku kozmického strediska. V záujme zachovania, modernizácie a rozvoja strediska, ako aj celej oblasti došlo po zložitých rokovaniach k medzištátnej dohode, v zmysle ktorej si územie kozmodrómu Bajkonur, ako aj priľahlé mesto Bajkonur prenajíma Ruská federácia do roku 2050.
Na tomto území platí legislatíva Ruskej federácie, všetky štátne a verejné inštitúcie sú plnohodnotnou súčasťou ruskej siete (súdy, notárske úrady, daňový úrad, školské zariadenia, materské školy a jasle, nemocnice, polícia, armáda). Mesto Bajkonur má dočasne priznaný štatút mesta federálneho významu. Automobily majú ruské evidenčné čísla. Veľké množstvo špecifických otázok fungovania mesta a života v oblasti je upravených v rozsiahlej medzištátnej zmluve. | Do ktorej krajiny patril Bajkonur po rozpade ZSSR ? | {
"text": [
"Kazachstan"
],
"answer_start": [
66
]
} |
1000267 | Administratívne členenie Ruska | Kozmodróm Bajkonur po rozpade ZSSR pripadol novovzniknutému štátu Kazachstan. Ten však nemal technické, finančné ani ľudské kapacity na prevádzku kozmického strediska. V záujme zachovania, modernizácie a rozvoja strediska, ako aj celej oblasti došlo po zložitých rokovaniach k medzištátnej dohode, v zmysle ktorej si územie kozmodrómu Bajkonur, ako aj priľahlé mesto Bajkonur prenajíma Ruská federácia do roku 2050.
Na tomto území platí legislatíva Ruskej federácie, všetky štátne a verejné inštitúcie sú plnohodnotnou súčasťou ruskej siete (súdy, notárske úrady, daňový úrad, školské zariadenia, materské školy a jasle, nemocnice, polícia, armáda). Mesto Bajkonur má dočasne priznaný štatút mesta federálneho významu. Automobily majú ruské evidenčné čísla. Veľké množstvo špecifických otázok fungovania mesta a života v oblasti je upravených v rozsiahlej medzištátnej zmluve. | Do akého roku patrí územie Bajkonuru Ruskej federácii ? | {
"text": [
"do roku 2050"
],
"answer_start": [
402
]
} |
1000268 | Administratívne členenie Ruska | Kozmodróm Bajkonur po rozpade ZSSR pripadol novovzniknutému štátu Kazachstan. Ten však nemal technické, finančné ani ľudské kapacity na prevádzku kozmického strediska. V záujme zachovania, modernizácie a rozvoja strediska, ako aj celej oblasti došlo po zložitých rokovaniach k medzištátnej dohode, v zmysle ktorej si územie kozmodrómu Bajkonur, ako aj priľahlé mesto Bajkonur prenajíma Ruská federácia do roku 2050.
Na tomto území platí legislatíva Ruskej federácie, všetky štátne a verejné inštitúcie sú plnohodnotnou súčasťou ruskej siete (súdy, notárske úrady, daňový úrad, školské zariadenia, materské školy a jasle, nemocnice, polícia, armáda). Mesto Bajkonur má dočasne priznaný štatút mesta federálneho významu. Automobily majú ruské evidenčné čísla. Veľké množstvo špecifických otázok fungovania mesta a života v oblasti je upravených v rozsiahlej medzištátnej zmluve. | Aký je štatút mesta Bajkonur ? | {
"text": [
"Mesto Bajkonur má dočasne priznaný štatút mesta federálneho významu."
],
"answer_start": [
650
]
} |
1000269 | Administratívne členenie Ruska | Kozmodróm Bajkonur po rozpade ZSSR pripadol novovzniknutému štátu Kazachstan. Ten však nemal technické, finančné ani ľudské kapacity na prevádzku kozmického strediska. V záujme zachovania, modernizácie a rozvoja strediska, ako aj celej oblasti došlo po zložitých rokovaniach k medzištátnej dohode, v zmysle ktorej si územie kozmodrómu Bajkonur, ako aj priľahlé mesto Bajkonur prenajíma Ruská federácia do roku 2050.
Na tomto území platí legislatíva Ruskej federácie, všetky štátne a verejné inštitúcie sú plnohodnotnou súčasťou ruskej siete (súdy, notárske úrady, daňový úrad, školské zariadenia, materské školy a jasle, nemocnice, polícia, armáda). Mesto Bajkonur má dočasne priznaný štatút mesta federálneho významu. Automobily majú ruské evidenčné čísla. Veľké množstvo špecifických otázok fungovania mesta a života v oblasti je upravených v rozsiahlej medzištátnej zmluve. | Aké evidenčné čísla majú automobily v Bajkonure ? | {
"text": [
"Automobily majú ruské evidenčné čísla."
],
"answer_start": [
719
]
} |
1000270 | Ha-bank ha-bejnleumi ha-rišon le-Jisrael | Bola založená roku 1972. Jej vznik inicioval vtedajší minister financií Izraela Pinchas Sapir. Malo tak dôjsť k zlúčeniu niekoľkých menších finančných ústavov a vytvoreniu silnej bankovej skupiny s medzinárodným potenciálom. Do novej banky sa zlúčili existujúce The Foreign Trade Bank, The Export Bank, The Israeli Industrial Bank, Atzmaut Mortgage, Development Bank a niekoľko ďalších finančných ústavov. Prvým investorom bol izraelský štát a American First Pennsylvania Bank z USA, ktorá však svoj podiel v roku 1978 predala skupine Eisenberg Group, od ktorej prešiel neskôr na skupinu Danot Group. V roku 1977 ovládla i Banku PAGI napojenú na náboženské hnutie Poalej Agudat Jisrael. Od roku 2006 jej patrí Banka Ocar ha-chajal, pôvodne zameraná na finančné služby pre vojakov a zamestnancov armády. Ovláda aj banku U-Bank a Banku Masad. | Aké banky sa zlúčili do Ha - bank ha - bejnleumi ha - rišon le - Jisrael ? | {
"text": [
"The Foreign Trade Bank, The Export Bank, The Israeli Industrial Bank, Atzmaut Mortgage, Development Bank a niekoľko ďalších finančných ústavov"
],
"answer_start": [
262
]
} |
1000271 | Ha-bank ha-bejnleumi ha-rišon le-Jisrael | Bola založená roku 1972. Jej vznik inicioval vtedajší minister financií Izraela Pinchas Sapir. Malo tak dôjsť k zlúčeniu niekoľkých menších finančných ústavov a vytvoreniu silnej bankovej skupiny s medzinárodným potenciálom. Do novej banky sa zlúčili existujúce The Foreign Trade Bank, The Export Bank, The Israeli Industrial Bank, Atzmaut Mortgage, Development Bank a niekoľko ďalších finančných ústavov. Prvým investorom bol izraelský štát a American First Pennsylvania Bank z USA, ktorá však svoj podiel v roku 1978 predala skupine Eisenberg Group, od ktorej prešiel neskôr na skupinu Danot Group. V roku 1977 ovládla i Banku PAGI napojenú na náboženské hnutie Poalej Agudat Jisrael. Od roku 2006 jej patrí Banka Ocar ha-chajal, pôvodne zameraná na finančné služby pre vojakov a zamestnancov armády. Ovláda aj banku U-Bank a Banku Masad. | Kedy bola založená banka Ha - bank ha - bejnleumi ha - rišon le - Jisrael ? | {
"text": [
"Bola založená roku 1972"
],
"answer_start": [
0
]
} |
1000272 | Ha-bank ha-bejnleumi ha-rišon le-Jisrael | Bola založená roku 1972. Jej vznik inicioval vtedajší minister financií Izraela Pinchas Sapir. Malo tak dôjsť k zlúčeniu niekoľkých menších finančných ústavov a vytvoreniu silnej bankovej skupiny s medzinárodným potenciálom. Do novej banky sa zlúčili existujúce The Foreign Trade Bank, The Export Bank, The Israeli Industrial Bank, Atzmaut Mortgage, Development Bank a niekoľko ďalších finančných ústavov. Prvým investorom bol izraelský štát a American First Pennsylvania Bank z USA, ktorá však svoj podiel v roku 1978 predala skupine Eisenberg Group, od ktorej prešiel neskôr na skupinu Danot Group. V roku 1977 ovládla i Banku PAGI napojenú na náboženské hnutie Poalej Agudat Jisrael. Od roku 2006 jej patrí Banka Ocar ha-chajal, pôvodne zameraná na finančné služby pre vojakov a zamestnancov armády. Ovláda aj banku U-Bank a Banku Masad. | Kto bol prvým investorom Ha - bank ha - bejnleumi ha - rišon le - Jisrael ? | {
"text": [
"Prvým investorom bol izraelský štát a American First Pennsylvania Bank z USA"
],
"answer_start": [
406
]
} |
1000273 | Ha-bank ha-bejnleumi ha-rišon le-Jisrael | Bola založená roku 1972. Jej vznik inicioval vtedajší minister financií Izraela Pinchas Sapir. Malo tak dôjsť k zlúčeniu niekoľkých menších finančných ústavov a vytvoreniu silnej bankovej skupiny s medzinárodným potenciálom. Do novej banky sa zlúčili existujúce The Foreign Trade Bank, The Export Bank, The Israeli Industrial Bank, Atzmaut Mortgage, Development Bank a niekoľko ďalších finančných ústavov. Prvým investorom bol izraelský štát a American First Pennsylvania Bank z USA, ktorá však svoj podiel v roku 1978 predala skupine Eisenberg Group, od ktorej prešiel neskôr na skupinu Danot Group. V roku 1977 ovládla i Banku PAGI napojenú na náboženské hnutie Poalej Agudat Jisrael. Od roku 2006 jej patrí Banka Ocar ha-chajal, pôvodne zameraná na finančné služby pre vojakov a zamestnancov armády. Ovláda aj banku U-Bank a Banku Masad. | Kto inicioval jej vznik Ha - bank ha - bejnleumi ha - rišon le - Jisrael ? | {
"text": [
"Jej vznik inicioval vtedajší minister financií Izraela Pinchas Sapir"
],
"answer_start": [
25
]
} |
1000274 | Ha-bank ha-bejnleumi ha-rišon le-Jisrael | Bola založená roku 1972. Jej vznik inicioval vtedajší minister financií Izraela Pinchas Sapir. Malo tak dôjsť k zlúčeniu niekoľkých menších finančných ústavov a vytvoreniu silnej bankovej skupiny s medzinárodným potenciálom. Do novej banky sa zlúčili existujúce The Foreign Trade Bank, The Export Bank, The Israeli Industrial Bank, Atzmaut Mortgage, Development Bank a niekoľko ďalších finančných ústavov. Prvým investorom bol izraelský štát a American First Pennsylvania Bank z USA, ktorá však svoj podiel v roku 1978 predala skupine Eisenberg Group, od ktorej prešiel neskôr na skupinu Danot Group. V roku 1977 ovládla i Banku PAGI napojenú na náboženské hnutie Poalej Agudat Jisrael. Od roku 2006 jej patrí Banka Ocar ha-chajal, pôvodne zameraná na finančné služby pre vojakov a zamestnancov armády. Ovláda aj banku U-Bank a Banku Masad. | K čomu tým malo dôjsť po založení Ha - bank ha - bejnleumi ha - rišon le - Jisrael ? | {
"text": [
"Malo tak dôjsť k zlúčeniu niekoľkých menších finančných ústavov a vytvoreniu silnej bankovej skupiny s medzinárodným potenciálom"
],
"answer_start": [
95
]
} |
1000275 | Offeris |
Offeris (Offer - ponuka, is - informačný systém) je názov komerčného obchodného softvéru vyvíjaného slovenskou spoločnosťou Tabi Corp., s.r.o. od roku 2008. Obchodný softvér Offeris je Webová aplikácia slúžiaca malým, stredným a veľkým firmám na spravovanie ich obchodnej agendy. Offeris sa od počiatku predával vo forme Licencie pričom mohol byť inštalovaný buď na servery poskytovateľa služby (outsourcing) alebo na server zákazníka. Od 1.5.2013(ver.: 4.5) je tiež ponúkaný ako služba (Software as a service). V tomto prípade je inštalácia možná len na server poskytovateľa. | Ktorou slovenskou spoločnosťou bol vyvinutý komerčný obchodný softvér Offeris ? | {
"text": [
"Tabi Corp., s.r.o"
],
"answer_start": [
125
]
} |
1000276 | Offeris |
Offeris (Offer - ponuka, is - informačný systém) je názov komerčného obchodného softvéru vyvíjaného slovenskou spoločnosťou Tabi Corp., s.r.o. od roku 2008. Obchodný softvér Offeris je Webová aplikácia slúžiaca malým, stredným a veľkým firmám na spravovanie ich obchodnej agendy. Offeris sa od počiatku predával vo forme Licencie pričom mohol byť inštalovaný buď na servery poskytovateľa služby (outsourcing) alebo na server zákazníka. Od 1.5.2013(ver.: 4.5) je tiež ponúkaný ako služba (Software as a service). V tomto prípade je inštalácia možná len na server poskytovateľa. | Odkedy bol vyvíjaný komerčný obchodný softvér Offeris ? | {
"text": [
"od roku 2008"
],
"answer_start": [
144
]
} |
1000277 | Offeris |
Offeris (Offer - ponuka, is - informačný systém) je názov komerčného obchodného softvéru vyvíjaného slovenskou spoločnosťou Tabi Corp., s.r.o. od roku 2008. Obchodný softvér Offeris je Webová aplikácia slúžiaca malým, stredným a veľkým firmám na spravovanie ich obchodnej agendy. Offeris sa od počiatku predával vo forme Licencie pričom mohol byť inštalovaný buď na servery poskytovateľa služby (outsourcing) alebo na server zákazníka. Od 1.5.2013(ver.: 4.5) je tiež ponúkaný ako služba (Software as a service). V tomto prípade je inštalácia možná len na server poskytovateľa. | Čo je to Offeris ? | {
"text": [
"Webová aplikácia slúžiaca malým, stredným a veľkým firmám na spravovanie ich obchodnej agendy"
],
"answer_start": [
186
]
} |
1000278 | Jersild proti Dánsku | V spore Jersild proti Dánsku (1994) bol sťažovateľom dánsky novinár Jens Olaf Jersild, zamestnanec dánskej vysielacej spoločnosti (Danmarks Radio), ktorý v programe Sunday News Magazine (Søndagsavisen) odvysielal zostrihaný záznam interview s členmi „zelených búnd“ („grønjakkerne“), rasistickej organizácie z Østerbre v Kodani. V uvedenom zostrihu odzneli slová ako: „... len si zober obrázok gorily a pozri sa na černocha človeče, je to tá istá telesná štruktúra, všetko, čelo a všetky tieto veci…“, „…neger nie je ľudská bytosť, je to zviera, podobne ako všetci ostatní cudzí robotníci, Turci, Juhoslovania, hocako sa volajú...“, „…nemáme radi, keď hovoria svojim hula-hula jazykom…“ Za odvysielanie uvedeného zostrihu, ktorý bol následne kriticky okomentovaný, bol sťažovateľ odsúdený na základe § 266 písmena b, v spojení s § 23 dánskeho Trestného zákona na zaplatenie pokuty vo výške 1000 dánskych korún z dôvodu napomáhania šíreniu rasistických názorov. Uvedený trest bol následne potvrdený Vysokým súdom východného Dánska ako aj Najvyšším súdom. Novinár namietal porušenie článku 10 Dohovoru. | Kto bol sťažovateľom v spore Jersild proti Dánsku ? | {
"text": [
"dánsky novinár Jens Olaf Jersild"
],
"answer_start": [
55
]
} |
1000279 | Jersild proti Dánsku | V spore Jersild proti Dánsku (1994) bol sťažovateľom dánsky novinár Jens Olaf Jersild, zamestnanec dánskej vysielacej spoločnosti (Danmarks Radio), ktorý v programe Sunday News Magazine (Søndagsavisen) odvysielal zostrihaný záznam interview s členmi „zelených búnd“ („grønjakkerne“), rasistickej organizácie z Østerbre v Kodani. V uvedenom zostrihu odzneli slová ako: „... len si zober obrázok gorily a pozri sa na černocha človeče, je to tá istá telesná štruktúra, všetko, čelo a všetky tieto veci…“, „…neger nie je ľudská bytosť, je to zviera, podobne ako všetci ostatní cudzí robotníci, Turci, Juhoslovania, hocako sa volajú...“, „…nemáme radi, keď hovoria svojim hula-hula jazykom…“ Za odvysielanie uvedeného zostrihu, ktorý bol následne kriticky okomentovaný, bol sťažovateľ odsúdený na základe § 266 písmena b, v spojení s § 23 dánskeho Trestného zákona na zaplatenie pokuty vo výške 1000 dánskych korún z dôvodu napomáhania šíreniu rasistických názorov. Uvedený trest bol následne potvrdený Vysokým súdom východného Dánska ako aj Najvyšším súdom. Novinár namietal porušenie článku 10 Dohovoru. | V ktorom roku sa odohrával spor Jersild proti Dánsku ? | {
"text": [
"1994"
],
"answer_start": [
31
]
} |
1000280 | Veľká Čalomija | Z románsko-gotického kostola Všetkých svätých sú dnes zrúcaniny, ktoré sa nachádzajú v lesíku nad obcou. Na základe archeologických nálezov, ktoré prebehli v rokoch 2007 – 2008 sa podarilo určiť vznik tohto kostola do prvej polovice 13. storočia. Išlo o románsku jednoloďovú stavbu s východne orientovanou apsidou. Pôvodné, listinne doložené patrocínium bolo sv. Jána. Na mieste kostola sa pôvodne nachádzalo predkresťanské slovanském pohrebisko. V období od konca 14. storočia do polovice 15. storočia prešiel kostol prestavbou pri ktorej rozšírili loď západným smerom a pristavali štvorcovú sakristiu, už v gotickom slohu. Stavba spustla v období tureckých vojen, bola obnovená až v roku 1730. Ešte v duhej polovici 18. storočia došlo k úprave vstupu a stavbe novej predsiene. V 19. storočí kostol znova spustol, v roku 1868 je zaznamenaná havária strechy. Chátranie kosola pokračovalo najmä potom čo bol poškodený počas druhej svetovej vojny. V rokoch 2012 – 2014 bol kostol konzervovaný a časť obvodových múrov bola rekonštruovaná. | Kde sa nenachádzajú zrúcaniny románsko - gotického kostola Všetkých svätých v obci Veľká Čalomija ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000281 | Veľká Čalomija | Z románsko-gotického kostola Všetkých svätých sú dnes zrúcaniny, ktoré sa nachádzajú v lesíku nad obcou. Na základe archeologických nálezov, ktoré prebehli v rokoch 2007 – 2008 sa podarilo určiť vznik tohto kostola do prvej polovice 13. storočia. Išlo o románsku jednoloďovú stavbu s východne orientovanou apsidou. Pôvodné, listinne doložené patrocínium bolo sv. Jána. Na mieste kostola sa pôvodne nachádzalo predkresťanské slovanském pohrebisko. V období od konca 14. storočia do polovice 15. storočia prešiel kostol prestavbou pri ktorej rozšírili loď západným smerom a pristavali štvorcovú sakristiu, už v gotickom slohu. Stavba spustla v období tureckých vojen, bola obnovená až v roku 1730. Ešte v duhej polovici 18. storočia došlo k úprave vstupu a stavbe novej predsiene. V 19. storočí kostol znova spustol, v roku 1868 je zaznamenaná havária strechy. Chátranie kosola pokračovalo najmä potom čo bol poškodený počas druhej svetovej vojny. V rokoch 2012 – 2014 bol kostol konzervovaný a časť obvodových múrov bola rekonštruovaná. | O akú stavbu šlo ? | {
"text": [
"o románsku jednoloďovú stavbu s východne orientovanou apsidou"
],
"answer_start": [
252
]
} |
1000282 | Veľká Čalomija | Z románsko-gotického kostola Všetkých svätých sú dnes zrúcaniny, ktoré sa nachádzajú v lesíku nad obcou. Na základe archeologických nálezov, ktoré prebehli v rokoch 2007 – 2008 sa podarilo určiť vznik tohto kostola do prvej polovice 13. storočia. Išlo o románsku jednoloďovú stavbu s východne orientovanou apsidou. Pôvodné, listinne doložené patrocínium bolo sv. Jána. Na mieste kostola sa pôvodne nachádzalo predkresťanské slovanském pohrebisko. V období od konca 14. storočia do polovice 15. storočia prešiel kostol prestavbou pri ktorej rozšírili loď západným smerom a pristavali štvorcovú sakristiu, už v gotickom slohu. Stavba spustla v období tureckých vojen, bola obnovená až v roku 1730. Ešte v duhej polovici 18. storočia došlo k úprave vstupu a stavbe novej predsiene. V 19. storočí kostol znova spustol, v roku 1868 je zaznamenaná havária strechy. Chátranie kosola pokračovalo najmä potom čo bol poškodený počas druhej svetovej vojny. V rokoch 2012 – 2014 bol kostol konzervovaný a časť obvodových múrov bola rekonštruovaná. | Kde sa nachádzajú zrúcaniny románsko - gotického kostola Všetkých svätých ? | {
"text": [
"v lesíku nad obcou"
],
"answer_start": [
85
]
} |
1000283 | Veľká Čalomija | Z románsko-gotického kostola Všetkých svätých sú dnes zrúcaniny, ktoré sa nachádzajú v lesíku nad obcou. Na základe archeologických nálezov, ktoré prebehli v rokoch 2007 – 2008 sa podarilo určiť vznik tohto kostola do prvej polovice 13. storočia. Išlo o románsku jednoloďovú stavbu s východne orientovanou apsidou. Pôvodné, listinne doložené patrocínium bolo sv. Jána. Na mieste kostola sa pôvodne nachádzalo predkresťanské slovanském pohrebisko. V období od konca 14. storočia do polovice 15. storočia prešiel kostol prestavbou pri ktorej rozšírili loď západným smerom a pristavali štvorcovú sakristiu, už v gotickom slohu. Stavba spustla v období tureckých vojen, bola obnovená až v roku 1730. Ešte v duhej polovici 18. storočia došlo k úprave vstupu a stavbe novej predsiene. V 19. storočí kostol znova spustol, v roku 1868 je zaznamenaná havária strechy. Chátranie kosola pokračovalo najmä potom čo bol poškodený počas druhej svetovej vojny. V rokoch 2012 – 2014 bol kostol konzervovaný a časť obvodových múrov bola rekonštruovaná. | Čo sa pôvodne nachádzalo na mieste kostola ? | {
"text": [
"predkresťanské slovanském pohrebisko"
],
"answer_start": [
409
]
} |
1000284 | Veľká Čalomija | Z románsko-gotického kostola Všetkých svätých sú dnes zrúcaniny, ktoré sa nachádzajú v lesíku nad obcou. Na základe archeologických nálezov, ktoré prebehli v rokoch 2007 – 2008 sa podarilo určiť vznik tohto kostola do prvej polovice 13. storočia. Išlo o románsku jednoloďovú stavbu s východne orientovanou apsidou. Pôvodné, listinne doložené patrocínium bolo sv. Jána. Na mieste kostola sa pôvodne nachádzalo predkresťanské slovanském pohrebisko. V období od konca 14. storočia do polovice 15. storočia prešiel kostol prestavbou pri ktorej rozšírili loď západným smerom a pristavali štvorcovú sakristiu, už v gotickom slohu. Stavba spustla v období tureckých vojen, bola obnovená až v roku 1730. Ešte v duhej polovici 18. storočia došlo k úprave vstupu a stavbe novej predsiene. V 19. storočí kostol znova spustol, v roku 1868 je zaznamenaná havária strechy. Chátranie kosola pokračovalo najmä potom čo bol poškodený počas druhej svetovej vojny. V rokoch 2012 – 2014 bol kostol konzervovaný a časť obvodových múrov bola rekonštruovaná. | Do akého obdobia sa podarilo určiť vznik kostola ? | {
"text": [
"do prvej polovice 13. storočia"
],
"answer_start": [
215
]
} |
1000285 | Veľká Čalomija | Z románsko-gotického kostola Všetkých svätých sú dnes zrúcaniny, ktoré sa nachádzajú v lesíku nad obcou. Na základe archeologických nálezov, ktoré prebehli v rokoch 2007 – 2008 sa podarilo určiť vznik tohto kostola do prvej polovice 13. storočia. Išlo o románsku jednoloďovú stavbu s východne orientovanou apsidou. Pôvodné, listinne doložené patrocínium bolo sv. Jána. Na mieste kostola sa pôvodne nachádzalo predkresťanské slovanském pohrebisko. V období od konca 14. storočia do polovice 15. storočia prešiel kostol prestavbou pri ktorej rozšírili loď západným smerom a pristavali štvorcovú sakristiu, už v gotickom slohu. Stavba spustla v období tureckých vojen, bola obnovená až v roku 1730. Ešte v duhej polovici 18. storočia došlo k úprave vstupu a stavbe novej predsiene. V 19. storočí kostol znova spustol, v roku 1868 je zaznamenaná havária strechy. Chátranie kosola pokračovalo najmä potom čo bol poškodený počas druhej svetovej vojny. V rokoch 2012 – 2014 bol kostol konzervovaný a časť obvodových múrov bola rekonštruovaná. | Kedy prešiel kostol prestavbou ? | {
"text": [
"od konca 14. storočia do polovice 15. storočia"
],
"answer_start": [
456
]
} |
1000286 | Korytnačka obrovská | Žijú v suchých, skalnatých oblastiach Seychelských ostrovov a ostrova Aldabra v Indickom oceáne. Ďalšia izolovaná populácia druhu sa nachádza na ostrove Changuu, v blízkosti Zanzibaru a chované populácie žijú v ochranárskych parkoch na ostrovoch Maurícius a Rodrigues. Obývajú kamenité stepi a polopúšte a trávnaté územie s krovinami. Vyskytujú sa ako individuálne, tak v stádach, ktoré majú tendenciu zhromažďovať sa predovšetkým na otvorených pastvinách. Vyhrabávajú si podzemné nory, alebo odpočívajú v močiaroch aby si zachovali chladnú hlavu počas horúceho dňa. | Kde sa nachádzajú ostrovy Seychely a Aldabra ? | {
"text": [
"v Indickom oceáne"
],
"answer_start": [
78
]
} |
1000287 | Korytnačka obrovská | Žijú v suchých, skalnatých oblastiach Seychelských ostrovov a ostrova Aldabra v Indickom oceáne. Ďalšia izolovaná populácia druhu sa nachádza na ostrove Changuu, v blízkosti Zanzibaru a chované populácie žijú v ochranárskych parkoch na ostrovoch Maurícius a Rodrigues. Obývajú kamenité stepi a polopúšte a trávnaté územie s krovinami. Vyskytujú sa ako individuálne, tak v stádach, ktoré majú tendenciu zhromažďovať sa predovšetkým na otvorených pastvinách. Vyhrabávajú si podzemné nory, alebo odpočívajú v močiaroch aby si zachovali chladnú hlavu počas horúceho dňa. | Kde žijú korytnačky obrovské ? | {
"text": [
"v suchých, skalnatých oblastiach Seychelských ostrovov a ostrova Aldabra"
],
"answer_start": [
5
]
} |
1000288 | Korytnačka obrovská | Žijú v suchých, skalnatých oblastiach Seychelských ostrovov a ostrova Aldabra v Indickom oceáne. Ďalšia izolovaná populácia druhu sa nachádza na ostrove Changuu, v blízkosti Zanzibaru a chované populácie žijú v ochranárskych parkoch na ostrovoch Maurícius a Rodrigues. Obývajú kamenité stepi a polopúšte a trávnaté územie s krovinami. Vyskytujú sa ako individuálne, tak v stádach, ktoré majú tendenciu zhromažďovať sa predovšetkým na otvorených pastvinách. Vyhrabávajú si podzemné nory, alebo odpočívajú v močiaroch aby si zachovali chladnú hlavu počas horúceho dňa. | Kde sa nachádza izolovaná populácia korytnačiek obrovských ? | {
"text": [
"na ostrove Changuu"
],
"answer_start": [
142
]
} |
1000289 | Korytnačka obrovská | Žijú v suchých, skalnatých oblastiach Seychelských ostrovov a ostrova Aldabra v Indickom oceáne. Ďalšia izolovaná populácia druhu sa nachádza na ostrove Changuu, v blízkosti Zanzibaru a chované populácie žijú v ochranárskych parkoch na ostrovoch Maurícius a Rodrigues. Obývajú kamenité stepi a polopúšte a trávnaté územie s krovinami. Vyskytujú sa ako individuálne, tak v stádach, ktoré majú tendenciu zhromažďovať sa predovšetkým na otvorených pastvinách. Vyhrabávajú si podzemné nory, alebo odpočívajú v močiaroch aby si zachovali chladnú hlavu počas horúceho dňa. | V akých oblastiach žijú korytnačky obrovské ? | {
"text": [
"v suchých, skalnatých"
],
"answer_start": [
5
]
} |
1000290 | Korytnačka obrovská | Žijú v suchých, skalnatých oblastiach Seychelských ostrovov a ostrova Aldabra v Indickom oceáne. Ďalšia izolovaná populácia druhu sa nachádza na ostrove Changuu, v blízkosti Zanzibaru a chované populácie žijú v ochranárskych parkoch na ostrovoch Maurícius a Rodrigues. Obývajú kamenité stepi a polopúšte a trávnaté územie s krovinami. Vyskytujú sa ako individuálne, tak v stádach, ktoré majú tendenciu zhromažďovať sa predovšetkým na otvorených pastvinách. Vyhrabávajú si podzemné nory, alebo odpočívajú v močiaroch aby si zachovali chladnú hlavu počas horúceho dňa. | Kde sa nachádza ostrov Changuu ? | {
"text": [
"v blízkosti Zanzibaru"
],
"answer_start": [
162
]
} |
1000291 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1908 zomrel ťažko chorý Antonín Baťa a Tomáš tak zostal jediným vlastníkom firmy T&A Baťa, ktorej hlavným cieľom zostávala výroba ľahkých baťovek. V roku 1910 bolo v podniku zamestnaných asi 350 robotníkov, denne sa vyrobilo viac ako 3000 párov topánok. S rastúcim objemom produkcie rástla tiež imigrácia nových pracovných síl, čo vyvolalo problém, kam všetkých robotníkov v Zlíne ubytovať. Preto Baťa začal s výstavbou tzv. Baťových domčekov, popri ktorých vznikli v meste ďalšie budovy, dnes tvoriace charakteristickú architektúru celého mesta. V roku 1912 prešli obuvnícke dielne na výrobu celokoženej obuvi a boli vykonávané opatrenia k prehĺbeniu racionalizácie a intenzifikácie práce. Firma uzatvárala s robotníkmi pracovné zmluvy, podľa ktorých robotníkom, ktorí nedosiahli predpísaný pracovný výkon, účtovala k náhrade tzv. Straty na réžiách. Inak boli robotníci pokutovaní za nedostatočne a zle vykonanú prácu. V tom istom roku sa Tomáš Baťa oženil s dcérou správcu viedenskej dvornej Bibliotéky Máriou Menčíkovou, s ktorého vzťahu sa po dvoch rokoch narodil syn Tomáš. | Koľko robotníkov zamestnával Tomáš Baťa v roku 1910 ? | {
"text": [
"asi 350 robotníkov"
],
"answer_start": [
194
]
} |
1000292 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1908 zomrel ťažko chorý Antonín Baťa a Tomáš tak zostal jediným vlastníkom firmy T&A Baťa, ktorej hlavným cieľom zostávala výroba ľahkých baťovek. V roku 1910 bolo v podniku zamestnaných asi 350 robotníkov, denne sa vyrobilo viac ako 3000 párov topánok. S rastúcim objemom produkcie rástla tiež imigrácia nových pracovných síl, čo vyvolalo problém, kam všetkých robotníkov v Zlíne ubytovať. Preto Baťa začal s výstavbou tzv. Baťových domčekov, popri ktorých vznikli v meste ďalšie budovy, dnes tvoriace charakteristickú architektúru celého mesta. V roku 1912 prešli obuvnícke dielne na výrobu celokoženej obuvi a boli vykonávané opatrenia k prehĺbeniu racionalizácie a intenzifikácie práce. Firma uzatvárala s robotníkmi pracovné zmluvy, podľa ktorých robotníkom, ktorí nedosiahli predpísaný pracovný výkon, účtovala k náhrade tzv. Straty na réžiách. Inak boli robotníci pokutovaní za nedostatočne a zle vykonanú prácu. V tom istom roku sa Tomáš Baťa oženil s dcérou správcu viedenskej dvornej Bibliotéky Máriou Menčíkovou, s ktorého vzťahu sa po dvoch rokoch narodil syn Tomáš. | V ktorom roku zomrel Antonín Baťa ml . ? | {
"text": [
"V roku 1908"
],
"answer_start": [
0
]
} |
1000293 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1908 zomrel ťažko chorý Antonín Baťa a Tomáš tak zostal jediným vlastníkom firmy T&A Baťa, ktorej hlavným cieľom zostávala výroba ľahkých baťovek. V roku 1910 bolo v podniku zamestnaných asi 350 robotníkov, denne sa vyrobilo viac ako 3000 párov topánok. S rastúcim objemom produkcie rástla tiež imigrácia nových pracovných síl, čo vyvolalo problém, kam všetkých robotníkov v Zlíne ubytovať. Preto Baťa začal s výstavbou tzv. Baťových domčekov, popri ktorých vznikli v meste ďalšie budovy, dnes tvoriace charakteristickú architektúru celého mesta. V roku 1912 prešli obuvnícke dielne na výrobu celokoženej obuvi a boli vykonávané opatrenia k prehĺbeniu racionalizácie a intenzifikácie práce. Firma uzatvárala s robotníkmi pracovné zmluvy, podľa ktorých robotníkom, ktorí nedosiahli predpísaný pracovný výkon, účtovala k náhrade tzv. Straty na réžiách. Inak boli robotníci pokutovaní za nedostatočne a zle vykonanú prácu. V tom istom roku sa Tomáš Baťa oženil s dcérou správcu viedenskej dvornej Bibliotéky Máriou Menčíkovou, s ktorého vzťahu sa po dvoch rokoch narodil syn Tomáš. | Čo zostalo ako hlavný cieľ firmy T&A Baťa po smrti Antonína ml . ? | {
"text": [
"výroba ľahkých baťovek"
],
"answer_start": [
130
]
} |
1000294 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1908 zomrel ťažko chorý Antonín Baťa a Tomáš tak zostal jediným vlastníkom firmy T&A Baťa, ktorej hlavným cieľom zostávala výroba ľahkých baťovek. V roku 1910 bolo v podniku zamestnaných asi 350 robotníkov, denne sa vyrobilo viac ako 3000 párov topánok. S rastúcim objemom produkcie rástla tiež imigrácia nových pracovných síl, čo vyvolalo problém, kam všetkých robotníkov v Zlíne ubytovať. Preto Baťa začal s výstavbou tzv. Baťových domčekov, popri ktorých vznikli v meste ďalšie budovy, dnes tvoriace charakteristickú architektúru celého mesta. V roku 1912 prešli obuvnícke dielne na výrobu celokoženej obuvi a boli vykonávané opatrenia k prehĺbeniu racionalizácie a intenzifikácie práce. Firma uzatvárala s robotníkmi pracovné zmluvy, podľa ktorých robotníkom, ktorí nedosiahli predpísaný pracovný výkon, účtovala k náhrade tzv. Straty na réžiách. Inak boli robotníci pokutovaní za nedostatočne a zle vykonanú prácu. V tom istom roku sa Tomáš Baťa oženil s dcérou správcu viedenskej dvornej Bibliotéky Máriou Menčíkovou, s ktorého vzťahu sa po dvoch rokoch narodil syn Tomáš. | Koľko topánok sa denne vyrobilo vo firme T&A Baťa v roku 1910 ? | {
"text": [
"viac ako 3000 párov topánok"
],
"answer_start": [
232
]
} |
1000295 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1908 zomrel ťažko chorý Antonín Baťa a Tomáš tak zostal jediným vlastníkom firmy T&A Baťa, ktorej hlavným cieľom zostávala výroba ľahkých baťovek. V roku 1910 bolo v podniku zamestnaných asi 350 robotníkov, denne sa vyrobilo viac ako 3000 párov topánok. S rastúcim objemom produkcie rástla tiež imigrácia nových pracovných síl, čo vyvolalo problém, kam všetkých robotníkov v Zlíne ubytovať. Preto Baťa začal s výstavbou tzv. Baťových domčekov, popri ktorých vznikli v meste ďalšie budovy, dnes tvoriace charakteristickú architektúru celého mesta. V roku 1912 prešli obuvnícke dielne na výrobu celokoženej obuvi a boli vykonávané opatrenia k prehĺbeniu racionalizácie a intenzifikácie práce. Firma uzatvárala s robotníkmi pracovné zmluvy, podľa ktorých robotníkom, ktorí nedosiahli predpísaný pracovný výkon, účtovala k náhrade tzv. Straty na réžiách. Inak boli robotníci pokutovaní za nedostatočne a zle vykonanú prácu. V tom istom roku sa Tomáš Baťa oženil s dcérou správcu viedenskej dvornej Bibliotéky Máriou Menčíkovou, s ktorého vzťahu sa po dvoch rokoch narodil syn Tomáš. | S kým sa oženil v roku 1912 Tomáš Baťa ? | {
"text": [
"s dcérou správcu viedenskej dvornej Bibliotéky Máriou Menčíkovou"
],
"answer_start": [
965
]
} |
1000296 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1897 boli všetky dlhy zaplatené. Po dokončení stavby železničnej trate z Otrokovíc do Vizovíc postavil Tomáš svoju prvú výrobnú budovu, v ktorej v roku 1900 zamestnával až 120 ľudí. Časom odkúpil ďalšie pozemky na území mesta Zlín, kde začal rozširovať firemnú infraštruktúru. Tomáš Baťa firmu premenoval k 1. augustu 1900 na verejnú spoločnosť T&A Baťa. Hlavná činnosť bola výroba plátenej a rúnovej obuvi. Firma bola v rozkvete, ale jej spoluzakladateľ a brat Tomáša Antonín Baťa ml. vážne ochorel na tuberkulózu. | Na akú chorobu ochorel Antonín Baťa ml . ? | {
"text": [
"ochorel na tuberkulózu"
],
"answer_start": [
499
]
} |
1000297 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1897 boli všetky dlhy zaplatené. Po dokončení stavby železničnej trate z Otrokovíc do Vizovíc postavil Tomáš svoju prvú výrobnú budovu, v ktorej v roku 1900 zamestnával až 120 ľudí. Časom odkúpil ďalšie pozemky na území mesta Zlín, kde začal rozširovať firemnú infraštruktúru. Tomáš Baťa firmu premenoval k 1. augustu 1900 na verejnú spoločnosť T&A Baťa. Hlavná činnosť bola výroba plátenej a rúnovej obuvi. Firma bola v rozkvete, ale jej spoluzakladateľ a brat Tomáša Antonín Baťa ml. vážne ochorel na tuberkulózu. | Ako premenoval Tomáš Baťa firmu k 1 . augustu 1900 ? | {
"text": [
"T&A Baťa"
],
"answer_start": [
352
]
} |
1000298 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1897 boli všetky dlhy zaplatené. Po dokončení stavby železničnej trate z Otrokovíc do Vizovíc postavil Tomáš svoju prvú výrobnú budovu, v ktorej v roku 1900 zamestnával až 120 ľudí. Časom odkúpil ďalšie pozemky na území mesta Zlín, kde začal rozširovať firemnú infraštruktúru. Tomáš Baťa firmu premenoval k 1. augustu 1900 na verejnú spoločnosť T&A Baťa. Hlavná činnosť bola výroba plátenej a rúnovej obuvi. Firma bola v rozkvete, ale jej spoluzakladateľ a brat Tomáša Antonín Baťa ml. vážne ochorel na tuberkulózu. | Po dokončení stavby akej trate postavil Tomáš Baťa svoju prvú výrobnú budovu ? | {
"text": [
"Po dokončení stavby železničnej trate z Otrokovíc do Vizovíc"
],
"answer_start": [
40
]
} |
1000299 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1897 boli všetky dlhy zaplatené. Po dokončení stavby železničnej trate z Otrokovíc do Vizovíc postavil Tomáš svoju prvú výrobnú budovu, v ktorej v roku 1900 zamestnával až 120 ľudí. Časom odkúpil ďalšie pozemky na území mesta Zlín, kde začal rozširovať firemnú infraštruktúru. Tomáš Baťa firmu premenoval k 1. augustu 1900 na verejnú spoločnosť T&A Baťa. Hlavná činnosť bola výroba plátenej a rúnovej obuvi. Firma bola v rozkvete, ale jej spoluzakladateľ a brat Tomáša Antonín Baťa ml. vážne ochorel na tuberkulózu. | Koľko ľudí zamestnával Tomáš Baťa vo svojej prvej výrobnej budove v roku 1900 ? | {
"text": [
"120 ľudí"
],
"answer_start": [
179
]
} |
1000300 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1897 boli všetky dlhy zaplatené. Po dokončení stavby železničnej trate z Otrokovíc do Vizovíc postavil Tomáš svoju prvú výrobnú budovu, v ktorej v roku 1900 zamestnával až 120 ľudí. Časom odkúpil ďalšie pozemky na území mesta Zlín, kde začal rozširovať firemnú infraštruktúru. Tomáš Baťa firmu premenoval k 1. augustu 1900 na verejnú spoločnosť T&A Baťa. Hlavná činnosť bola výroba plátenej a rúnovej obuvi. Firma bola v rozkvete, ale jej spoluzakladateľ a brat Tomáša Antonín Baťa ml. vážne ochorel na tuberkulózu. | Kedy premenoval Tomáš Baťa firmu na verejnú spoločnosť T&A Baťa ? | {
"text": [
"k 1. augustu 1900"
],
"answer_start": [
312
]
} |
1000301 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1894 sa nechali Tomáš, brat Antonín a sestra Anna vyplatiť svojím otcom z rodinného podniku. Od svojej zosnulej matky dostali veno 800 zlatých, s ktorým si v Zlíne založili obuvnícku živnosť, ohlásenú na najstaršieho súrodenca Antonína Baťu ml. Podľa vtedajších noriem nebol totiž Tomáš ešte plnoletý. Pôvodne žiadali o povolenie obuvníckej živnosti v Uherskom Hradišti, kde im mesto zámer prevádzkovať živnosť na výrobu obuvi a vybudovať obuvnícky podnik, nepovolilo. V Zlíne však získali pre svoje podnikanie pochopenie a súhlas na začatie výroby obuvi. Tým mesto odobrilo, bez toho aby o tom radní dopredu vedeli, založenie základov budúceho obuvníckeho komplexu. Súrodenci Baťovci spočiatku vyrábali valašskú prešívanú obuv na symetrickom kopyte. Ide o rovnaký tvar kopytá pre ľavú i pravú nohu a pri jej výrobe využívali predovšetkým prácu domácich robotníkov. Zamestnávali okolo 10 robotníkov, ktorí museli pracovať fixnú pracovnú dobu, za ktorú dostávali pravidelnú týždennú mzdu. Tento spôsob riadenia podniku bol na tú dobu veľmi neobvyklý, ale aj veľmi priekopnícky. | V akom meste si súrodenci Baťovci založili obuvnícku živnosť ? | {
"text": [
"v Zlíne"
],
"answer_start": [
163
]
} |
1000302 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1894 sa nechali Tomáš, brat Antonín a sestra Anna vyplatiť svojím otcom z rodinného podniku. Od svojej zosnulej matky dostali veno 800 zlatých, s ktorým si v Zlíne založili obuvnícku živnosť, ohlásenú na najstaršieho súrodenca Antonína Baťu ml. Podľa vtedajších noriem nebol totiž Tomáš ešte plnoletý. Pôvodne žiadali o povolenie obuvníckej živnosti v Uherskom Hradišti, kde im mesto zámer prevádzkovať živnosť na výrobu obuvi a vybudovať obuvnícky podnik, nepovolilo. V Zlíne však získali pre svoje podnikanie pochopenie a súhlas na začatie výroby obuvi. Tým mesto odobrilo, bez toho aby o tom radní dopredu vedeli, založenie základov budúceho obuvníckeho komplexu. Súrodenci Baťovci spočiatku vyrábali valašskú prešívanú obuv na symetrickom kopyte. Ide o rovnaký tvar kopytá pre ľavú i pravú nohu a pri jej výrobe využívali predovšetkým prácu domácich robotníkov. Zamestnávali okolo 10 robotníkov, ktorí museli pracovať fixnú pracovnú dobu, za ktorú dostávali pravidelnú týždennú mzdu. Tento spôsob riadenia podniku bol na tú dobu veľmi neobvyklý, ale aj veľmi priekopnícky. | Aké veno dostali od svojej zosnulej matky Tomáš , Antonín a Anna Baťoví ? | {
"text": [
"800 zlatých"
],
"answer_start": [
138
]
} |
1000303 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1894 sa nechali Tomáš, brat Antonín a sestra Anna vyplatiť svojím otcom z rodinného podniku. Od svojej zosnulej matky dostali veno 800 zlatých, s ktorým si v Zlíne založili obuvnícku živnosť, ohlásenú na najstaršieho súrodenca Antonína Baťu ml. Podľa vtedajších noriem nebol totiž Tomáš ešte plnoletý. Pôvodne žiadali o povolenie obuvníckej živnosti v Uherskom Hradišti, kde im mesto zámer prevádzkovať živnosť na výrobu obuvi a vybudovať obuvnícky podnik, nepovolilo. V Zlíne však získali pre svoje podnikanie pochopenie a súhlas na začatie výroby obuvi. Tým mesto odobrilo, bez toho aby o tom radní dopredu vedeli, založenie základov budúceho obuvníckeho komplexu. Súrodenci Baťovci spočiatku vyrábali valašskú prešívanú obuv na symetrickom kopyte. Ide o rovnaký tvar kopytá pre ľavú i pravú nohu a pri jej výrobe využívali predovšetkým prácu domácich robotníkov. Zamestnávali okolo 10 robotníkov, ktorí museli pracovať fixnú pracovnú dobu, za ktorú dostávali pravidelnú týždennú mzdu. Tento spôsob riadenia podniku bol na tú dobu veľmi neobvyklý, ale aj veľmi priekopnícky. | Prečo si nemohol založiť Tomáš Baťa v Zlíne živnosť ale musela byť ohlásená na brata Antonína ? | {
"text": [
"nebol totiž Tomáš ešte plnoletý"
],
"answer_start": [
276
]
} |
1000304 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1894 sa nechali Tomáš, brat Antonín a sestra Anna vyplatiť svojím otcom z rodinného podniku. Od svojej zosnulej matky dostali veno 800 zlatých, s ktorým si v Zlíne založili obuvnícku živnosť, ohlásenú na najstaršieho súrodenca Antonína Baťu ml. Podľa vtedajších noriem nebol totiž Tomáš ešte plnoletý. Pôvodne žiadali o povolenie obuvníckej živnosti v Uherskom Hradišti, kde im mesto zámer prevádzkovať živnosť na výrobu obuvi a vybudovať obuvnícky podnik, nepovolilo. V Zlíne však získali pre svoje podnikanie pochopenie a súhlas na začatie výroby obuvi. Tým mesto odobrilo, bez toho aby o tom radní dopredu vedeli, založenie základov budúceho obuvníckeho komplexu. Súrodenci Baťovci spočiatku vyrábali valašskú prešívanú obuv na symetrickom kopyte. Ide o rovnaký tvar kopytá pre ľavú i pravú nohu a pri jej výrobe využívali predovšetkým prácu domácich robotníkov. Zamestnávali okolo 10 robotníkov, ktorí museli pracovať fixnú pracovnú dobu, za ktorú dostávali pravidelnú týždennú mzdu. Tento spôsob riadenia podniku bol na tú dobu veľmi neobvyklý, ale aj veľmi priekopnícky. | V akom meste pôvodne žiadali súrodenci Baťovci o povolenie prevádzkovať obuvnícku živnosť ? | {
"text": [
"v Uherskom Hradišti"
],
"answer_start": [
357
]
} |
1000305 | Tomáš Baťa (1876) | V roku 1894 sa nechali Tomáš, brat Antonín a sestra Anna vyplatiť svojím otcom z rodinného podniku. Od svojej zosnulej matky dostali veno 800 zlatých, s ktorým si v Zlíne založili obuvnícku živnosť, ohlásenú na najstaršieho súrodenca Antonína Baťu ml. Podľa vtedajších noriem nebol totiž Tomáš ešte plnoletý. Pôvodne žiadali o povolenie obuvníckej živnosti v Uherskom Hradišti, kde im mesto zámer prevádzkovať živnosť na výrobu obuvi a vybudovať obuvnícky podnik, nepovolilo. V Zlíne však získali pre svoje podnikanie pochopenie a súhlas na začatie výroby obuvi. Tým mesto odobrilo, bez toho aby o tom radní dopredu vedeli, založenie základov budúceho obuvníckeho komplexu. Súrodenci Baťovci spočiatku vyrábali valašskú prešívanú obuv na symetrickom kopyte. Ide o rovnaký tvar kopytá pre ľavú i pravú nohu a pri jej výrobe využívali predovšetkým prácu domácich robotníkov. Zamestnávali okolo 10 robotníkov, ktorí museli pracovať fixnú pracovnú dobu, za ktorú dostávali pravidelnú týždennú mzdu. Tento spôsob riadenia podniku bol na tú dobu veľmi neobvyklý, ale aj veľmi priekopnícky. | Aké je to symetrické kopyto , na ktorom spočiatku súrodenci Baťovci vyrábali valašskú prešívanú obuv ? | {
"text": [
"Ide o rovnaký tvar kopytá pre ľavú i pravú nohu"
],
"answer_start": [
758
]
} |
1000306 | Tomáš Baťa (1876) | 12. júla 1932 Tomáš Baťa zahynul spolu so svojím pilotom Jindřichom Broučkom pri leteckej nehode, keď vo svojom lietadle Junkers F 13 letel do Švajčiarska, aby sa zúčastnil otvorenia novej pobočky v mestečku Möhlin na brehu Rýna. V tom čase, keď vrcholila veľká hospodárska kríza, mala firma Baťa pobočky už vo viac ako 60 štátoch. Vznik pobočiek v mnohých krajinách, napr. aj v Möhline, bol iniciovaný predovšetkým zvyšovaním dovozných ciel a ochranou miestnych trhov vládnou politikou. Napr. koncern Baťa v Möhline získal pozemky s výmerou 24 hektárov za veľkorysú ponuku 1 franku za meter štvorcový, čo svedčí o renomé českého priemyselníka. Celý priemyselný areál aj so službami a kolóniou domčekov bol dokončený v 50. rokoch a s výrobou topánok sa tu skončilo až v roku 1990. | Kedy sa ukončila výroba topánok v Mohline ? | {
"text": [
"v roku 1990"
],
"answer_start": [
768
]
} |
1000307 | Tomáš Baťa (1876) | 12. júla 1932 Tomáš Baťa zahynul spolu so svojím pilotom Jindřichom Broučkom pri leteckej nehode, keď vo svojom lietadle Junkers F 13 letel do Švajčiarska, aby sa zúčastnil otvorenia novej pobočky v mestečku Möhlin na brehu Rýna. V tom čase, keď vrcholila veľká hospodárska kríza, mala firma Baťa pobočky už vo viac ako 60 štátoch. Vznik pobočiek v mnohých krajinách, napr. aj v Möhline, bol iniciovaný predovšetkým zvyšovaním dovozných ciel a ochranou miestnych trhov vládnou politikou. Napr. koncern Baťa v Möhline získal pozemky s výmerou 24 hektárov za veľkorysú ponuku 1 franku za meter štvorcový, čo svedčí o renomé českého priemyselníka. Celý priemyselný areál aj so službami a kolóniou domčekov bol dokončený v 50. rokoch a s výrobou topánok sa tu skončilo až v roku 1990. | Kedy zahynul Tomáš Baťa ? | {
"text": [
"12. júla 1932"
],
"answer_start": [
0
]
} |
1000308 | Tomáš Baťa (1876) | 12. júla 1932 Tomáš Baťa zahynul spolu so svojím pilotom Jindřichom Broučkom pri leteckej nehode, keď vo svojom lietadle Junkers F 13 letel do Švajčiarska, aby sa zúčastnil otvorenia novej pobočky v mestečku Möhlin na brehu Rýna. V tom čase, keď vrcholila veľká hospodárska kríza, mala firma Baťa pobočky už vo viac ako 60 štátoch. Vznik pobočiek v mnohých krajinách, napr. aj v Möhline, bol iniciovaný predovšetkým zvyšovaním dovozných ciel a ochranou miestnych trhov vládnou politikou. Napr. koncern Baťa v Möhline získal pozemky s výmerou 24 hektárov za veľkorysú ponuku 1 franku za meter štvorcový, čo svedčí o renomé českého priemyselníka. Celý priemyselný areál aj so službami a kolóniou domčekov bol dokončený v 50. rokoch a s výrobou topánok sa tu skončilo až v roku 1990. | Ako zahynul Tomáš Baťa ? | {
"text": [
"zahynul spolu so svojím pilotom Jindřichom Broučkom pri leteckej nehode"
],
"answer_start": [
25
]
} |
1000309 | Tomáš Baťa (1876) | 12. júla 1932 Tomáš Baťa zahynul spolu so svojím pilotom Jindřichom Broučkom pri leteckej nehode, keď vo svojom lietadle Junkers F 13 letel do Švajčiarska, aby sa zúčastnil otvorenia novej pobočky v mestečku Möhlin na brehu Rýna. V tom čase, keď vrcholila veľká hospodárska kríza, mala firma Baťa pobočky už vo viac ako 60 štátoch. Vznik pobočiek v mnohých krajinách, napr. aj v Möhline, bol iniciovaný predovšetkým zvyšovaním dovozných ciel a ochranou miestnych trhov vládnou politikou. Napr. koncern Baťa v Möhline získal pozemky s výmerou 24 hektárov za veľkorysú ponuku 1 franku za meter štvorcový, čo svedčí o renomé českého priemyselníka. Celý priemyselný areál aj so službami a kolóniou domčekov bol dokončený v 50. rokoch a s výrobou topánok sa tu skončilo až v roku 1990. | Kam letel Tomáš Baťa v čase svojej nehody ? | {
"text": [
"letel do Švajčiarska"
],
"answer_start": [
134
]
} |
1000310 | Tomáš Baťa (1876) | 12. júla 1932 Tomáš Baťa zahynul spolu so svojím pilotom Jindřichom Broučkom pri leteckej nehode, keď vo svojom lietadle Junkers F 13 letel do Švajčiarska, aby sa zúčastnil otvorenia novej pobočky v mestečku Möhlin na brehu Rýna. V tom čase, keď vrcholila veľká hospodárska kríza, mala firma Baťa pobočky už vo viac ako 60 štátoch. Vznik pobočiek v mnohých krajinách, napr. aj v Möhline, bol iniciovaný predovšetkým zvyšovaním dovozných ciel a ochranou miestnych trhov vládnou politikou. Napr. koncern Baťa v Möhline získal pozemky s výmerou 24 hektárov za veľkorysú ponuku 1 franku za meter štvorcový, čo svedčí o renomé českého priemyselníka. Celý priemyselný areál aj so službami a kolóniou domčekov bol dokončený v 50. rokoch a s výrobou topánok sa tu skončilo až v roku 1990. | V koľkých štátoch mala firma Baťa svoje pobočky v čase hospodárskej krízy ? | {
"text": [
"vo viac ako 60 štátoch"
],
"answer_start": [
308
]
} |
1000311 | Tomáš Baťa (1876) | V rokoch 1926-1928 vzrástol export obuvi a firma Baťa ovládala viac ako polovicu československého vývozu. Vo firme došlo k zavedeniu pásovej výroby, ktorá bola používaná v závodoch Henryho Forda. Produktivita práce vzrástla o 75% a počet zamestnancov o 35%, čistý obrat firmy predstavoval 1,9 miliardy predvojnových korún. Koncom roku 1928 tvorila továreň komplex 30 budov, koncern sa ďalej rozrastal a Baťa podnikal v ďalších sférach hospodárstva (gumárenský, chemický, textilný, drevársky priemysel a mnohé ďalšie). Baťa v roku 1931 vyrábal v Zlíne, Otrokoviciach, Třebíči, Bošanoch a Nových Zámkoch. V roku 1931 sa rodinný podnik zmenil na akciovú spoločnosť so základným imaním 135 mil. korún. Už dlho predtým vznikali dcérske spoločnosti po celom svete, k tomu pribúdali továrne v Nemecku, Anglicku, Holandsku, Poľsku a mnohých ďalších krajinách. Vytvoril celý rad výchovných aj vzdelávacích organizácií (Baťova škola práce), v Zlíne vzniklo vlastné filmové štúdio, ktoré sa zaoberalo natáčaním reklám na obuvnícke výrobky. Neskôr sa zo štúdia stali známe Filmové ateliéry Kudlov. | V akom ďalšom priemysle podnikal neskôr Baťa ? | {
"text": [
"a Baťa podnikal v ďalších sférach hospodárstva (gumárenský, chemický, textilný, drevársky priemysel a mnohé ďalšie)"
],
"answer_start": [
401
]
} |
1000312 | Tomáš Baťa (1876) | V rokoch 1926-1928 vzrástol export obuvi a firma Baťa ovládala viac ako polovicu československého vývozu. Vo firme došlo k zavedeniu pásovej výroby, ktorá bola používaná v závodoch Henryho Forda. Produktivita práce vzrástla o 75% a počet zamestnancov o 35%, čistý obrat firmy predstavoval 1,9 miliardy predvojnových korún. Koncom roku 1928 tvorila továreň komplex 30 budov, koncern sa ďalej rozrastal a Baťa podnikal v ďalších sférach hospodárstva (gumárenský, chemický, textilný, drevársky priemysel a mnohé ďalšie). Baťa v roku 1931 vyrábal v Zlíne, Otrokoviciach, Třebíči, Bošanoch a Nových Zámkoch. V roku 1931 sa rodinný podnik zmenil na akciovú spoločnosť so základným imaním 135 mil. korún. Už dlho predtým vznikali dcérske spoločnosti po celom svete, k tomu pribúdali továrne v Nemecku, Anglicku, Holandsku, Poľsku a mnohých ďalších krajinách. Vytvoril celý rad výchovných aj vzdelávacích organizácií (Baťova škola práce), v Zlíne vzniklo vlastné filmové štúdio, ktoré sa zaoberalo natáčaním reklám na obuvnícke výrobky. Neskôr sa zo štúdia stali známe Filmové ateliéry Kudlov. | Ako vzrástla efektivita práce vo firme Baťa po zavedení pásovej výroby ? | {
"text": [
"Produktivita práce vzrástla o 75%"
],
"answer_start": [
196
]
} |
1000313 | Tomáš Baťa (1876) | V rokoch 1926-1928 vzrástol export obuvi a firma Baťa ovládala viac ako polovicu československého vývozu. Vo firme došlo k zavedeniu pásovej výroby, ktorá bola používaná v závodoch Henryho Forda. Produktivita práce vzrástla o 75% a počet zamestnancov o 35%, čistý obrat firmy predstavoval 1,9 miliardy predvojnových korún. Koncom roku 1928 tvorila továreň komplex 30 budov, koncern sa ďalej rozrastal a Baťa podnikal v ďalších sférach hospodárstva (gumárenský, chemický, textilný, drevársky priemysel a mnohé ďalšie). Baťa v roku 1931 vyrábal v Zlíne, Otrokoviciach, Třebíči, Bošanoch a Nových Zámkoch. V roku 1931 sa rodinný podnik zmenil na akciovú spoločnosť so základným imaním 135 mil. korún. Už dlho predtým vznikali dcérske spoločnosti po celom svete, k tomu pribúdali továrne v Nemecku, Anglicku, Holandsku, Poľsku a mnohých ďalších krajinách. Vytvoril celý rad výchovných aj vzdelávacích organizácií (Baťova škola práce), v Zlíne vzniklo vlastné filmové štúdio, ktoré sa zaoberalo natáčaním reklám na obuvnícke výrobky. Neskôr sa zo štúdia stali známe Filmové ateliéry Kudlov. | Ako vzrástol počet zamestnancov vo forme Baťa po zavedení pásovej výroby ? | {
"text": [
"o 35%"
],
"answer_start": [
251
]
} |
1000314 | Tomáš Baťa (1876) | V rokoch 1926-1928 vzrástol export obuvi a firma Baťa ovládala viac ako polovicu československého vývozu. Vo firme došlo k zavedeniu pásovej výroby, ktorá bola používaná v závodoch Henryho Forda. Produktivita práce vzrástla o 75% a počet zamestnancov o 35%, čistý obrat firmy predstavoval 1,9 miliardy predvojnových korún. Koncom roku 1928 tvorila továreň komplex 30 budov, koncern sa ďalej rozrastal a Baťa podnikal v ďalších sférach hospodárstva (gumárenský, chemický, textilný, drevársky priemysel a mnohé ďalšie). Baťa v roku 1931 vyrábal v Zlíne, Otrokoviciach, Třebíči, Bošanoch a Nových Zámkoch. V roku 1931 sa rodinný podnik zmenil na akciovú spoločnosť so základným imaním 135 mil. korún. Už dlho predtým vznikali dcérske spoločnosti po celom svete, k tomu pribúdali továrne v Nemecku, Anglicku, Holandsku, Poľsku a mnohých ďalších krajinách. Vytvoril celý rad výchovných aj vzdelávacích organizácií (Baťova škola práce), v Zlíne vzniklo vlastné filmové štúdio, ktoré sa zaoberalo natáčaním reklám na obuvnícke výrobky. Neskôr sa zo štúdia stali známe Filmové ateliéry Kudlov. | Aký bol čistý obrat firmy Baťa po zavedení pásovej výroby ? | {
"text": [
"čistý obrat firmy predstavoval 1,9 miliardy predvojnových korún"
],
"answer_start": [
258
]
} |
1000315 | Tomáš Baťa (1876) | Baťa bol štvrtým najbohatším človekom v Československu a hoci hospodársky veľmi pozdvihol chudobný kraj a dal ľuďom prácu a vyššiu životnú úroveň, v očiach komunistov bol len kapitalistický vykorisťovateľ. V 30. rokoch robotnícky spevácky súbor "Modré blůzy" spieval: „Copak v této republice, tu si Baťa fouká, však až přijde revoluce, ať se ztratit kouká.“ V revolučných zvratoch sa potom „stratil“ až Jan Antonín Baťa - ten sa po vojne už domov nevrátil, no aj tak dostal na súde v neprítomnosti 15 rokov ťažkého žalára. | Ako ovplyvnil Tomáš Baťa hospodárstvo v Československu ? | {
"text": [
"hospodársky veľmi pozdvihol chudobný kraj a dal ľuďom prácu a vyššiu životnú úroveň"
],
"answer_start": [
62
]
} |
1000316 | Tomáš Baťa (1876) | Baťa bol štvrtým najbohatším človekom v Československu a hoci hospodársky veľmi pozdvihol chudobný kraj a dal ľuďom prácu a vyššiu životnú úroveň, v očiach komunistov bol len kapitalistický vykorisťovateľ. V 30. rokoch robotnícky spevácky súbor "Modré blůzy" spieval: „Copak v této republice, tu si Baťa fouká, však až přijde revoluce, ať se ztratit kouká.“ V revolučných zvratoch sa potom „stratil“ až Jan Antonín Baťa - ten sa po vojne už domov nevrátil, no aj tak dostal na súde v neprítomnosti 15 rokov ťažkého žalára. | Aký trest dostal Jan Antonín - Baťa ? | {
"text": [
"dostal na súde v neprítomnosti 15 rokov ťažkého žalára"
],
"answer_start": [
467
]
} |
1000317 | Tomáš Baťa (1876) | Baťa bol štvrtým najbohatším človekom v Československu a hoci hospodársky veľmi pozdvihol chudobný kraj a dal ľuďom prácu a vyššiu životnú úroveň, v očiach komunistov bol len kapitalistický vykorisťovateľ. V 30. rokoch robotnícky spevácky súbor "Modré blůzy" spieval: „Copak v této republice, tu si Baťa fouká, však až přijde revoluce, ať se ztratit kouká.“ V revolučných zvratoch sa potom „stratil“ až Jan Antonín Baťa - ten sa po vojne už domov nevrátil, no aj tak dostal na súde v neprítomnosti 15 rokov ťažkého žalára. | Ako komunisti vnímali osobnosť Tomáša Baťu ? | {
"text": [
"v očiach komunistov bol len kapitalistický vykorisťovateľ"
],
"answer_start": [
147
]
} |
1000318 | Tomáš Baťa (1876) | Práca v podnikoch Tomáša Baťu vtedy živila tridsať tisíc zamestnancov, firemné továrne a predajne sa rozkladali na štyroch kontinentoch. V Zlíne naproti továrenskému kolosu stálo Náměstí Práce s dvoma obchodnými domami, sociálnym ústavom, hotelom a kinom (najväčší biograf v strednej Európe), skoro hotová bola školská štvrť, pribúdali internáty a pavilóny v nemocnici, mesto lemovali záhradné štvrte s jeden a pol tisícom domčekov pre zamestnancov. Do vedenia firmy sa dostal Tomášov nevlastný brat Jan Antonín Baťa a spolu s Dominikom Čiperom a Hugom Vavrečkom (akcie firmy boli prevedené na Jána A. Baťu a Máriu Baťovú, vdovu po Tomášovi). Rozvoj podnikania pokračoval, rovnako ako budovanie Zlína. Tu vyrástol pamätník Tomáša Baťu - neskôr prestavaný na Dom umenia, Baťov kanál - rozšírenie a predĺženie vodnej cesty až do Otrokovíc s čiastočným využitím aj rieky Moravy (každý deň na stavbe pracovalo okolo 800 robotníkov, práce sa robili ručne, bez použitia mechanizácie), výstavba rodinných domov na Lesnej štvrti atď. Neodmysliteľnou súčasťou Baťovej tradície patrilo aj do tej doby jedinečné, logicky nadväzujúce číslovanie postavených domov tak, ako sa v jednotlivých uliciach postupne dostavovali. Založil sa tým jedinečný a prehľadný systém logistiky aj orientácie. Ďalšia významná stavba Baťov mrakodrap (1938) niesla prívlastok "najvyššej betónovej stavby Európy". Mrakodrap bol správnym a administratívnym centrom podnikov Baťa a po druhej svetovej vojne sa stal administratívnym a riadiacim centrom podnikov Svit. Dnes, po rozsiahlej rekonštrukcii, tu sídli krajský úrad Zlínskeho kraja. | Aké stavby boli postavené v Zlíne na počesť Tomáša Baťu ? | {
"text": [
"pamätník Tomáša Baťu - neskôr prestavaný na Dom umenia, Baťov kanál - rozšírenie a predĺženie vodnej cesty až do Otrokovíc s čiastočným využitím aj rieky Moravy (každý deň na stavbe pracovalo okolo 800 robotníkov, práce sa robili ručne, bez použitia mechanizácie), výstavba rodinných domov na Lesnej štvrti"
],
"answer_start": [
714
]
} |
1000319 | Tomáš Baťa (1876) | Práca v podnikoch Tomáša Baťu vtedy živila tridsať tisíc zamestnancov, firemné továrne a predajne sa rozkladali na štyroch kontinentoch. V Zlíne naproti továrenskému kolosu stálo Náměstí Práce s dvoma obchodnými domami, sociálnym ústavom, hotelom a kinom (najväčší biograf v strednej Európe), skoro hotová bola školská štvrť, pribúdali internáty a pavilóny v nemocnici, mesto lemovali záhradné štvrte s jeden a pol tisícom domčekov pre zamestnancov. Do vedenia firmy sa dostal Tomášov nevlastný brat Jan Antonín Baťa a spolu s Dominikom Čiperom a Hugom Vavrečkom (akcie firmy boli prevedené na Jána A. Baťu a Máriu Baťovú, vdovu po Tomášovi). Rozvoj podnikania pokračoval, rovnako ako budovanie Zlína. Tu vyrástol pamätník Tomáša Baťu - neskôr prestavaný na Dom umenia, Baťov kanál - rozšírenie a predĺženie vodnej cesty až do Otrokovíc s čiastočným využitím aj rieky Moravy (každý deň na stavbe pracovalo okolo 800 robotníkov, práce sa robili ručne, bez použitia mechanizácie), výstavba rodinných domov na Lesnej štvrti atď. Neodmysliteľnou súčasťou Baťovej tradície patrilo aj do tej doby jedinečné, logicky nadväzujúce číslovanie postavených domov tak, ako sa v jednotlivých uliciach postupne dostavovali. Založil sa tým jedinečný a prehľadný systém logistiky aj orientácie. Ďalšia významná stavba Baťov mrakodrap (1938) niesla prívlastok "najvyššej betónovej stavby Európy". Mrakodrap bol správnym a administratívnym centrom podnikov Baťa a po druhej svetovej vojne sa stal administratívnym a riadiacim centrom podnikov Svit. Dnes, po rozsiahlej rekonštrukcii, tu sídli krajský úrad Zlínskeho kraja. | Kto sa dostal do vedenia firmy po smrti Tomáša Baťu ? | {
"text": [
"Tomášov nevlastný brat Jan Antonín Baťa"
],
"answer_start": [
477
]
} |
1000320 | Turany nad Ondavou | V období 1. ČSR pracovali obyvatelia prevažne na veľkostatkoch. Rozvinuté bolo aj tkáčstvo, košikárstvo a zhotovovanie drevených výrobkov. JRD založené v roku 1952 sa rozpadlo, znovu bolo založené v rokoch 1957 – 58, následne bolo spojené s JRD Vyšný Hrabovec a Mrázovce a neskôr bolo súčasťou JRD Tokajík so sídlom v Nižnej Olšave. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Stropkove a vo Svidníku. V roku 1963 sa sem prisťahovala časť obyvateľov zaniknutých obcí Petejovce a Valkov zaplavených vodným dielom Domaša.
## Rodáci | V akom období pracovali obyvatelia Turan nad Ondavou prevažne na veľkostatkoch ? | {
"text": [
"V období 1. ČSR"
],
"answer_start": [
0
]
} |
1000321 | Turany nad Ondavou | V období 1. ČSR pracovali obyvatelia prevažne na veľkostatkoch. Rozvinuté bolo aj tkáčstvo, košikárstvo a zhotovovanie drevených výrobkov. JRD založené v roku 1952 sa rozpadlo, znovu bolo založené v rokoch 1957 – 58, následne bolo spojené s JRD Vyšný Hrabovec a Mrázovce a neskôr bolo súčasťou JRD Tokajík so sídlom v Nižnej Olšave. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Stropkove a vo Svidníku. V roku 1963 sa sem prisťahovala časť obyvateľov zaniknutých obcí Petejovce a Valkov zaplavených vodným dielom Domaša.
## Rodáci | Kedy bolo znovu založené JRD v Turanoch nad Ondavou ? | {
"text": [
"v rokoch 1957 – 58"
],
"answer_start": [
197
]
} |
1000322 | Turany nad Ondavou | V období 1. ČSR pracovali obyvatelia prevažne na veľkostatkoch. Rozvinuté bolo aj tkáčstvo, košikárstvo a zhotovovanie drevených výrobkov. JRD založené v roku 1952 sa rozpadlo, znovu bolo založené v rokoch 1957 – 58, následne bolo spojené s JRD Vyšný Hrabovec a Mrázovce a neskôr bolo súčasťou JRD Tokajík so sídlom v Nižnej Olšave. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Stropkove a vo Svidníku. V roku 1963 sa sem prisťahovala časť obyvateľov zaniknutých obcí Petejovce a Valkov zaplavených vodným dielom Domaša.
## Rodáci | S kým bolo následne spojené JRD v Turanoch nad Ondavou ? | {
"text": [
"s JRD Vyšný Hrabovec a Mrázovce a neskôr bolo súčasťou JRD Tokajík so sídlom v Nižnej Olšave"
],
"answer_start": [
239
]
} |
1000323 | Turany nad Ondavou | V období 1. ČSR pracovali obyvatelia prevažne na veľkostatkoch. Rozvinuté bolo aj tkáčstvo, košikárstvo a zhotovovanie drevených výrobkov. JRD založené v roku 1952 sa rozpadlo, znovu bolo založené v rokoch 1957 – 58, následne bolo spojené s JRD Vyšný Hrabovec a Mrázovce a neskôr bolo súčasťou JRD Tokajík so sídlom v Nižnej Olšave. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Stropkove a vo Svidníku. V roku 1963 sa sem prisťahovala časť obyvateľov zaniknutých obcí Petejovce a Valkov zaplavených vodným dielom Domaša.
## Rodáci | Akým vodným dielom boli zaplavené obce Petejovce a Valkov ? | {
"text": [
"vodným dielom Domaša.\n"
],
"answer_start": [
508
]
} |
1000324 | Prosiečanka | Tečie prevažne severojužným smerom, na strednom toku vstupuje do Chočských vrchov, do podcelku Prosečné, kde Prosiečanka utvorila Prosiecku dolinu, kaňonovité údolie vo vápencoch a dolomitoch so zachovanými skalnými a lesnými biocenózami. Pred vstupom do nej potok tečie cez plošinu Svorad, následne sa Prosiečanka ponára v mohutnom závrtovitom ponore a stráca sa v podzemí. Preto je v súčasnosti dno doliny suché. V dolnej časti doliny sa opäť objavuje, na ľavom brehu obteká Prosiecku jaskyňu a vstupuje do Liptovskej kotliny. Napokon preteká obcou Prosiek a v nadmorskej výške 565,3 m n. m. sa vlieva do vodnej nádrže Liptovská Mara. | Akým smerom tečie potok Pružinka ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000325 | Prosiečanka | Tečie prevažne severojužným smerom, na strednom toku vstupuje do Chočských vrchov, do podcelku Prosečné, kde Prosiečanka utvorila Prosiecku dolinu, kaňonovité údolie vo vápencoch a dolomitoch so zachovanými skalnými a lesnými biocenózami. Pred vstupom do nej potok tečie cez plošinu Svorad, následne sa Prosiečanka ponára v mohutnom závrtovitom ponore a stráca sa v podzemí. Preto je v súčasnosti dno doliny suché. V dolnej časti doliny sa opäť objavuje, na ľavom brehu obteká Prosiecku jaskyňu a vstupuje do Liptovskej kotliny. Napokon preteká obcou Prosiek a v nadmorskej výške 565,3 m n. m. sa vlieva do vodnej nádrže Liptovská Mara. | Kam vstupuje potok Prosiečanka na hornom toku ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000326 | Prosiečanka | Tečie prevažne severojužným smerom, na strednom toku vstupuje do Chočských vrchov, do podcelku Prosečné, kde Prosiečanka utvorila Prosiecku dolinu, kaňonovité údolie vo vápencoch a dolomitoch so zachovanými skalnými a lesnými biocenózami. Pred vstupom do nej potok tečie cez plošinu Svorad, následne sa Prosiečanka ponára v mohutnom závrtovitom ponore a stráca sa v podzemí. Preto je v súčasnosti dno doliny suché. V dolnej časti doliny sa opäť objavuje, na ľavom brehu obteká Prosiecku jaskyňu a vstupuje do Liptovskej kotliny. Napokon preteká obcou Prosiek a v nadmorskej výške 565,3 m n. m. sa vlieva do vodnej nádrže Liptovská Mara. | Čo vytvorila Smrečianka na strednom toku ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000327 | Prosiečanka | Tečie prevažne severojužným smerom, na strednom toku vstupuje do Chočských vrchov, do podcelku Prosečné, kde Prosiečanka utvorila Prosiecku dolinu, kaňonovité údolie vo vápencoch a dolomitoch so zachovanými skalnými a lesnými biocenózami. Pred vstupom do nej potok tečie cez plošinu Svorad, následne sa Prosiečanka ponára v mohutnom závrtovitom ponore a stráca sa v podzemí. Preto je v súčasnosti dno doliny suché. V dolnej časti doliny sa opäť objavuje, na ľavom brehu obteká Prosiecku jaskyňu a vstupuje do Liptovskej kotliny. Napokon preteká obcou Prosiek a v nadmorskej výške 565,3 m n. m. sa vlieva do vodnej nádrže Liptovská Mara. | V akej nadmorskej výške sa vlieva potok Palúdžanka do Liptovskej mary ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000328 | Prosiečanka | Tečie prevažne severojužným smerom, na strednom toku vstupuje do Chočských vrchov, do podcelku Prosečné, kde Prosiečanka utvorila Prosiecku dolinu, kaňonovité údolie vo vápencoch a dolomitoch so zachovanými skalnými a lesnými biocenózami. Pred vstupom do nej potok tečie cez plošinu Svorad, následne sa Prosiečanka ponára v mohutnom závrtovitom ponore a stráca sa v podzemí. Preto je v súčasnosti dno doliny suché. V dolnej časti doliny sa opäť objavuje, na ľavom brehu obteká Prosiecku jaskyňu a vstupuje do Liptovskej kotliny. Napokon preteká obcou Prosiek a v nadmorskej výške 565,3 m n. m. sa vlieva do vodnej nádrže Liptovská Mara. | Kam sa vlieva potok Štiavnička ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000329 | Prosiečanka | Tečie prevažne severojužným smerom, na strednom toku vstupuje do Chočských vrchov, do podcelku Prosečné, kde Prosiečanka utvorila Prosiecku dolinu, kaňonovité údolie vo vápencoch a dolomitoch so zachovanými skalnými a lesnými biocenózami. Pred vstupom do nej potok tečie cez plošinu Svorad, následne sa Prosiečanka ponára v mohutnom závrtovitom ponore a stráca sa v podzemí. Preto je v súčasnosti dno doliny suché. V dolnej časti doliny sa opäť objavuje, na ľavom brehu obteká Prosiecku jaskyňu a vstupuje do Liptovskej kotliny. Napokon preteká obcou Prosiek a v nadmorskej výške 565,3 m n. m. sa vlieva do vodnej nádrže Liptovská Mara. | Akým smerom tečie potok Prosiečanka ? | {
"text": [
"prevažne severojužným smerom"
],
"answer_start": [
6
]
} |
1000330 | Prosiečanka | Tečie prevažne severojužným smerom, na strednom toku vstupuje do Chočských vrchov, do podcelku Prosečné, kde Prosiečanka utvorila Prosiecku dolinu, kaňonovité údolie vo vápencoch a dolomitoch so zachovanými skalnými a lesnými biocenózami. Pred vstupom do nej potok tečie cez plošinu Svorad, následne sa Prosiečanka ponára v mohutnom závrtovitom ponore a stráca sa v podzemí. Preto je v súčasnosti dno doliny suché. V dolnej časti doliny sa opäť objavuje, na ľavom brehu obteká Prosiecku jaskyňu a vstupuje do Liptovskej kotliny. Napokon preteká obcou Prosiek a v nadmorskej výške 565,3 m n. m. sa vlieva do vodnej nádrže Liptovská Mara. | Kam vstupuje potok Prosiečanka na strednom toku ? | {
"text": [
"do Chočských vrchov, do podcelku Prosečné"
],
"answer_start": [
62
]
} |
1000331 | Prosiečanka | Tečie prevažne severojužným smerom, na strednom toku vstupuje do Chočských vrchov, do podcelku Prosečné, kde Prosiečanka utvorila Prosiecku dolinu, kaňonovité údolie vo vápencoch a dolomitoch so zachovanými skalnými a lesnými biocenózami. Pred vstupom do nej potok tečie cez plošinu Svorad, následne sa Prosiečanka ponára v mohutnom závrtovitom ponore a stráca sa v podzemí. Preto je v súčasnosti dno doliny suché. V dolnej časti doliny sa opäť objavuje, na ľavom brehu obteká Prosiecku jaskyňu a vstupuje do Liptovskej kotliny. Napokon preteká obcou Prosiek a v nadmorskej výške 565,3 m n. m. sa vlieva do vodnej nádrže Liptovská Mara. | Čo vytvorila Prosiečanka na strednom toku ? | {
"text": [
"Prosiecku dolinu, kaňonovité údolie vo vápencoch a dolomitoch so zachovanými skalnými a lesnými biocenózami"
],
"answer_start": [
130
]
} |
1000332 | Prosiečanka | Tečie prevažne severojužným smerom, na strednom toku vstupuje do Chočských vrchov, do podcelku Prosečné, kde Prosiečanka utvorila Prosiecku dolinu, kaňonovité údolie vo vápencoch a dolomitoch so zachovanými skalnými a lesnými biocenózami. Pred vstupom do nej potok tečie cez plošinu Svorad, následne sa Prosiečanka ponára v mohutnom závrtovitom ponore a stráca sa v podzemí. Preto je v súčasnosti dno doliny suché. V dolnej časti doliny sa opäť objavuje, na ľavom brehu obteká Prosiecku jaskyňu a vstupuje do Liptovskej kotliny. Napokon preteká obcou Prosiek a v nadmorskej výške 565,3 m n. m. sa vlieva do vodnej nádrže Liptovská Mara. | Prečo je dno Prosieckej doliny suché ? | {
"text": [
"Pred vstupom do nej potok tečie cez plošinu Svorad, následne sa Prosiečanka ponára v mohutnom závrtovitom ponore a stráca sa v podzemí"
],
"answer_start": [
239
]
} |
1000333 | Prosiečanka | Tečie prevažne severojužným smerom, na strednom toku vstupuje do Chočských vrchov, do podcelku Prosečné, kde Prosiečanka utvorila Prosiecku dolinu, kaňonovité údolie vo vápencoch a dolomitoch so zachovanými skalnými a lesnými biocenózami. Pred vstupom do nej potok tečie cez plošinu Svorad, následne sa Prosiečanka ponára v mohutnom závrtovitom ponore a stráca sa v podzemí. Preto je v súčasnosti dno doliny suché. V dolnej časti doliny sa opäť objavuje, na ľavom brehu obteká Prosiecku jaskyňu a vstupuje do Liptovskej kotliny. Napokon preteká obcou Prosiek a v nadmorskej výške 565,3 m n. m. sa vlieva do vodnej nádrže Liptovská Mara. | Kam sa vlieva potok Prosiečanka ? | {
"text": [
"do vodnej nádrže Liptovská Mara"
],
"answer_start": [
604
]
} |
1000334 | SMART-1 | SMART-1 má tvar kocky s dĺžkou hrany 1 m, ktorá je vybavená párom solárnych článkov. Hmotnosť pri štarte bola 367 kg z čoho takmer 80 kg bolo tvorené pohonnou látkou, xenónom, iónového motoru sondy. Iónový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA, využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru. Výstupná rýchlosť ionizovaného plynu je pomerne vysoká, pri motore SMART-1 dosahuje 16.4 km/s, a preto aj výsledný špecifický impulz motora je vysoký. Jeho hodnota je 16,4 kN·s/kg čo je približne päťnásobok hodnoty dosahovanej pri klasických raketových motoroch spaľujúcich chemické pohonné hmoty. Výsledný ťah motora je však malý a dosahuje až 70 mN pri príkone 1 350 W elektrickej energie dodávanej z páru slnečných článkov. | Aký tvar má európska vesmírna sonda Venus Express ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000335 | SMART-1 | SMART-1 má tvar kocky s dĺžkou hrany 1 m, ktorá je vybavená párom solárnych článkov. Hmotnosť pri štarte bola 367 kg z čoho takmer 80 kg bolo tvorené pohonnou látkou, xenónom, iónového motoru sondy. Iónový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA, využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru. Výstupná rýchlosť ionizovaného plynu je pomerne vysoká, pri motore SMART-1 dosahuje 16.4 km/s, a preto aj výsledný špecifický impulz motora je vysoký. Jeho hodnota je 16,4 kN·s/kg čo je približne päťnásobok hodnoty dosahovanej pri klasických raketových motoroch spaľujúcich chemické pohonné hmoty. Výsledný ťah motora je však malý a dosahuje až 70 mN pri príkone 1 350 W elektrickej energie dodávanej z páru slnečných článkov. | Akú hmotnosť mala európska vesmírna sonda Giotto pri štarte ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000336 | SMART-1 | SMART-1 má tvar kocky s dĺžkou hrany 1 m, ktorá je vybavená párom solárnych článkov. Hmotnosť pri štarte bola 367 kg z čoho takmer 80 kg bolo tvorené pohonnou látkou, xenónom, iónového motoru sondy. Iónový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA, využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru. Výstupná rýchlosť ionizovaného plynu je pomerne vysoká, pri motore SMART-1 dosahuje 16.4 km/s, a preto aj výsledný špecifický impulz motora je vysoký. Jeho hodnota je 16,4 kN·s/kg čo je približne päťnásobok hodnoty dosahovanej pri klasických raketových motoroch spaľujúcich chemické pohonné hmoty. Výsledný ťah motora je však malý a dosahuje až 70 mN pri príkone 1 350 W elektrickej energie dodávanej z páru slnečných článkov. | Aký motor využila európska vesmírna sonda BepiColombo na svoj štart do vesmíru ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000337 | SMART-1 | SMART-1 má tvar kocky s dĺžkou hrany 1 m, ktorá je vybavená párom solárnych článkov. Hmotnosť pri štarte bola 367 kg z čoho takmer 80 kg bolo tvorené pohonnou látkou, xenónom, iónového motoru sondy. Iónový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA, využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru. Výstupná rýchlosť ionizovaného plynu je pomerne vysoká, pri motore SMART-1 dosahuje 16.4 km/s, a preto aj výsledný špecifický impulz motora je vysoký. Jeho hodnota je 16,4 kN·s/kg čo je približne päťnásobok hodnoty dosahovanej pri klasických raketových motoroch spaľujúcich chemické pohonné hmoty. Výsledný ťah motora je však malý a dosahuje až 70 mN pri príkone 1 350 W elektrickej energie dodávanej z páru slnečných článkov. | Aký ťah dosahuje motor európskej vesmírnej sondy Roseta ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000338 | SMART-1 | SMART-1 má tvar kocky s dĺžkou hrany 1 m, ktorá je vybavená párom solárnych článkov. Hmotnosť pri štarte bola 367 kg z čoho takmer 80 kg bolo tvorené pohonnou látkou, xenónom, iónového motoru sondy. Iónový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA, využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru. Výstupná rýchlosť ionizovaného plynu je pomerne vysoká, pri motore SMART-1 dosahuje 16.4 km/s, a preto aj výsledný špecifický impulz motora je vysoký. Jeho hodnota je 16,4 kN·s/kg čo je približne päťnásobok hodnoty dosahovanej pri klasických raketových motoroch spaľujúcich chemické pohonné hmoty. Výsledný ťah motora je však malý a dosahuje až 70 mN pri príkone 1 350 W elektrickej energie dodávanej z páru slnečných článkov. | Aká je výstupná rýchlosť ionizovaného plynu z iónového motora vesmírnej sondy Deep Space 1 ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000339 | SMART-1 | Sonda bola vypustená 27. septembra 2003 nosnou raketou Ariane 5 z kozmodrómu Kourou. Po 42 minútach dosiahla prechodovú dráhu s výškou 7 035 × 42223 km. Od tejto chvíle začala iónovým motorom zvyšovať svoju rýchlosť a tým sa po špirálovitej dráhe vzďaľovať od Zeme. Dňa 11. novembra 2004 prešla Lagrangeovým bodom L1 sústavy Zem-Mesiac a dostala sa do sféry gravitačného vplyvu Mesiaca. Dňa 15. novembra o 17:46 UTC sa sonda po prvýkrát dostala do Periselénia polárnej obežnej dráhy okolo Mesiaca s parametrami 6 704 × 53208 km a obežnou dobou 129 h. Ďalšou činnosťou motora bola dráha znížená na 300 – 10000 km a začal podrobný vedecký prieskum v oblasti Mesiaca. | Kedy bola vypustená európska vesmírna sonda SMART-1 ? | {
"text": [
"27. septembra 2003"
],
"answer_start": [
21
]
} |
1000340 | SMART-1 | Sonda bola vypustená 27. septembra 2003 nosnou raketou Ariane 5 z kozmodrómu Kourou. Po 42 minútach dosiahla prechodovú dráhu s výškou 7 035 × 42223 km. Od tejto chvíle začala iónovým motorom zvyšovať svoju rýchlosť a tým sa po špirálovitej dráhe vzďaľovať od Zeme. Dňa 11. novembra 2004 prešla Lagrangeovým bodom L1 sústavy Zem-Mesiac a dostala sa do sféry gravitačného vplyvu Mesiaca. Dňa 15. novembra o 17:46 UTC sa sonda po prvýkrát dostala do Periselénia polárnej obežnej dráhy okolo Mesiaca s parametrami 6 704 × 53208 km a obežnou dobou 129 h. Ďalšou činnosťou motora bola dráha znížená na 300 – 10000 km a začal podrobný vedecký prieskum v oblasti Mesiaca. | Odkiaľ bola vypustená európska vesmírna sonda SMART-1 ? | {
"text": [
"z kozmodrómu Kourou"
],
"answer_start": [
64
]
} |
1000341 | SMART-1 | Sonda bola vypustená 27. septembra 2003 nosnou raketou Ariane 5 z kozmodrómu Kourou. Po 42 minútach dosiahla prechodovú dráhu s výškou 7 035 × 42223 km. Od tejto chvíle začala iónovým motorom zvyšovať svoju rýchlosť a tým sa po špirálovitej dráhe vzďaľovať od Zeme. Dňa 11. novembra 2004 prešla Lagrangeovým bodom L1 sústavy Zem-Mesiac a dostala sa do sféry gravitačného vplyvu Mesiaca. Dňa 15. novembra o 17:46 UTC sa sonda po prvýkrát dostala do Periselénia polárnej obežnej dráhy okolo Mesiaca s parametrami 6 704 × 53208 km a obežnou dobou 129 h. Ďalšou činnosťou motora bola dráha znížená na 300 – 10000 km a začal podrobný vedecký prieskum v oblasti Mesiaca. | Ktorou nosnou raketou bola vypustená európska vesmírna sonda SMART-1 do vesmíru v septembri 2003 ? | {
"text": [
"raketou Ariane 5"
],
"answer_start": [
47
]
} |
1000342 | SMART-1 | SMART-1 má tvar kocky s dĺžkou hrany 1 m, ktorá je vybavená párom solárnych článkov. Hmotnosť pri štarte bola 367 kg z čoho takmer 80 kg bolo tvorené pohonnou látkou, xenónom, iónového motoru sondy. Iónový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA, využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru. Výstupná rýchlosť ionizovaného plynu je pomerne vysoká, pri motore SMART-1 dosahuje 16.4 km/s, a preto aj výsledný špecifický impulz motora je vysoký. Jeho hodnota je 16,4 kN·s/kg čo je približne päťnásobok hodnoty dosahovanej pri klasických raketových motoroch spaľujúcich chemické pohonné hmoty. Výsledný ťah motora je však malý a dosahuje až 70 mN pri príkone 1 350 W elektrickej energie dodávanej z páru slnečných článkov. | Aký tvar má európska vesmírna sonda SMART-1 ? | {
"text": [
"má tvar kocky s dĺžkou hrany 1 m, ktorá je vybavená párom solárnych článkov"
],
"answer_start": [
8
]
} |
1000343 | SMART-1 | SMART-1 má tvar kocky s dĺžkou hrany 1 m, ktorá je vybavená párom solárnych článkov. Hmotnosť pri štarte bola 367 kg z čoho takmer 80 kg bolo tvorené pohonnou látkou, xenónom, iónového motoru sondy. Iónový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA, využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru. Výstupná rýchlosť ionizovaného plynu je pomerne vysoká, pri motore SMART-1 dosahuje 16.4 km/s, a preto aj výsledný špecifický impulz motora je vysoký. Jeho hodnota je 16,4 kN·s/kg čo je približne päťnásobok hodnoty dosahovanej pri klasických raketových motoroch spaľujúcich chemické pohonné hmoty. Výsledný ťah motora je však malý a dosahuje až 70 mN pri príkone 1 350 W elektrickej energie dodávanej z páru slnečných článkov. | Akú hmotnosť mala európska vesmírna sonda SMART-1 pri štarte ? | {
"text": [
"367 kg"
],
"answer_start": [
110
]
} |
1000344 | SMART-1 | SMART-1 má tvar kocky s dĺžkou hrany 1 m, ktorá je vybavená párom solárnych článkov. Hmotnosť pri štarte bola 367 kg z čoho takmer 80 kg bolo tvorené pohonnou látkou, xenónom, iónového motoru sondy. Iónový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA, využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru. Výstupná rýchlosť ionizovaného plynu je pomerne vysoká, pri motore SMART-1 dosahuje 16.4 km/s, a preto aj výsledný špecifický impulz motora je vysoký. Jeho hodnota je 16,4 kN·s/kg čo je približne päťnásobok hodnoty dosahovanej pri klasických raketových motoroch spaľujúcich chemické pohonné hmoty. Výsledný ťah motora je však malý a dosahuje až 70 mN pri príkone 1 350 W elektrickej energie dodávanej z páru slnečných článkov. | Aký motor využila európska vesmírna sonda SMART-1 na svoj štart do vesmíru ? | {
"text": [
"Iónový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA"
],
"answer_start": [
199
]
} |
1000345 | SMART-1 | SMART-1 má tvar kocky s dĺžkou hrany 1 m, ktorá je vybavená párom solárnych článkov. Hmotnosť pri štarte bola 367 kg z čoho takmer 80 kg bolo tvorené pohonnou látkou, xenónom, iónového motoru sondy. Iónový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA, využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru. Výstupná rýchlosť ionizovaného plynu je pomerne vysoká, pri motore SMART-1 dosahuje 16.4 km/s, a preto aj výsledný špecifický impulz motora je vysoký. Jeho hodnota je 16,4 kN·s/kg čo je približne päťnásobok hodnoty dosahovanej pri klasických raketových motoroch spaľujúcich chemické pohonné hmoty. Výsledný ťah motora je však malý a dosahuje až 70 mN pri príkone 1 350 W elektrickej energie dodávanej z páru slnečných článkov. | Aký princíp využíval iónový motor PPS1350 európskej vesmírnej sondy SMART-1 ? | {
"text": [
"využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru"
],
"answer_start": [
257
]
} |
1000346 | SMART-1 | SMART-1 má tvar kocky s dĺžkou hrany 1 m, ktorá je vybavená párom solárnych článkov. Hmotnosť pri štarte bola 367 kg z čoho takmer 80 kg bolo tvorené pohonnou látkou, xenónom, iónového motoru sondy. Iónový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA, využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru. Výstupná rýchlosť ionizovaného plynu je pomerne vysoká, pri motore SMART-1 dosahuje 16.4 km/s, a preto aj výsledný špecifický impulz motora je vysoký. Jeho hodnota je 16,4 kN·s/kg čo je približne päťnásobok hodnoty dosahovanej pri klasických raketových motoroch spaľujúcich chemické pohonné hmoty. Výsledný ťah motora je však malý a dosahuje až 70 mN pri príkone 1 350 W elektrickej energie dodávanej z páru slnečných článkov. | Aká je výstupná rýchlosť ionizovaného plynu z iónového motora európskej vesmírnej sondy SMART-1 ? | {
"text": [
"16.4 km/s"
],
"answer_start": [
425
]
} |
1000347 | Niób | Niób je prechodný prvok, chemicky veľmi podobný tantalu (príčinou podobnosti je lantanoidová kontrakcia), ktorý sa nachádza v piatej skupine periodickej sústavy prvkov. Na valenčnej vrstve má päť elektrónov (5s1 4d4), v zlúčeninách sa vyskytuje v oxidačných stupňoch od -1 do +5, pričom +5 dominuje. Prevládajúcim typom väzby v zlúčeninách nióbu sú kovalentné väzby, iónový charakter sa zvyšuje s klesajúcim oxidačným číslom. Niób sa ľahko pasivuje, v kompaktnom stave je odolný voči korózii aj za tepla až do 400 °C. Je odolný voči pôsobeniu viacerých kyselín, pričom priamo naňho pôsobí len kyselina fluorovodíková. Je odolný proti niektorým roztaveným kovom (lítium, sodík, draslík). | Ktorému prvku nie je chemicky podobný niób ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000348 | Niób | Niób je prechodný prvok, chemicky veľmi podobný tantalu (príčinou podobnosti je lantanoidová kontrakcia), ktorý sa nachádza v piatej skupine periodickej sústavy prvkov. Na valenčnej vrstve má päť elektrónov (5s1 4d4), v zlúčeninách sa vyskytuje v oxidačných stupňoch od -1 do +5, pričom +5 dominuje. Prevládajúcim typom väzby v zlúčeninách nióbu sú kovalentné väzby, iónový charakter sa zvyšuje s klesajúcim oxidačným číslom. Niób sa ľahko pasivuje, v kompaktnom stave je odolný voči korózii aj za tepla až do 400 °C. Je odolný voči pôsobeniu viacerých kyselín, pričom priamo naňho pôsobí len kyselina fluorovodíková. Je odolný proti niektorým roztaveným kovom (lítium, sodík, draslík). | Koľko elektród má niób na valenčnej vrstve ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000349 | Niób | Niób je prechodný prvok, chemicky veľmi podobný tantalu (príčinou podobnosti je lantanoidová kontrakcia), ktorý sa nachádza v piatej skupine periodickej sústavy prvkov. Na valenčnej vrstve má päť elektrónov (5s1 4d4), v zlúčeninách sa vyskytuje v oxidačných stupňoch od -1 do +5, pričom +5 dominuje. Prevládajúcim typom väzby v zlúčeninách nióbu sú kovalentné väzby, iónový charakter sa zvyšuje s klesajúcim oxidačným číslom. Niób sa ľahko pasivuje, v kompaktnom stave je odolný voči korózii aj za tepla až do 400 °C. Je odolný voči pôsobeniu viacerých kyselín, pričom priamo naňho pôsobí len kyselina fluorovodíková. Je odolný proti niektorým roztaveným kovom (lítium, sodík, draslík). | V akých oxidačných stupňoch sa vyskytuje chlór v zlúčeninách ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000350 | Niób | Niób je prechodný prvok, chemicky veľmi podobný tantalu (príčinou podobnosti je lantanoidová kontrakcia), ktorý sa nachádza v piatej skupine periodickej sústavy prvkov. Na valenčnej vrstve má päť elektrónov (5s1 4d4), v zlúčeninách sa vyskytuje v oxidačných stupňoch od -1 do +5, pričom +5 dominuje. Prevládajúcim typom väzby v zlúčeninách nióbu sú kovalentné väzby, iónový charakter sa zvyšuje s klesajúcim oxidačným číslom. Niób sa ľahko pasivuje, v kompaktnom stave je odolný voči korózii aj za tepla až do 400 °C. Je odolný voči pôsobeniu viacerých kyselín, pričom priamo naňho pôsobí len kyselina fluorovodíková. Je odolný proti niektorým roztaveným kovom (lítium, sodík, draslík). | Aký nie je prevládajúci typ väzby nióbu v zlúčeninách ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000351 | Niób | Niób je prechodný prvok, chemicky veľmi podobný tantalu (príčinou podobnosti je lantanoidová kontrakcia), ktorý sa nachádza v piatej skupine periodickej sústavy prvkov. Na valenčnej vrstve má päť elektrónov (5s1 4d4), v zlúčeninách sa vyskytuje v oxidačných stupňoch od -1 do +5, pričom +5 dominuje. Prevládajúcim typom väzby v zlúčeninách nióbu sú kovalentné väzby, iónový charakter sa zvyšuje s klesajúcim oxidačným číslom. Niób sa ľahko pasivuje, v kompaktnom stave je odolný voči korózii aj za tepla až do 400 °C. Je odolný voči pôsobeniu viacerých kyselín, pričom priamo naňho pôsobí len kyselina fluorovodíková. Je odolný proti niektorým roztaveným kovom (lítium, sodík, draslík). | Ktorá zásada ako jediná pôsobí priamo na niób ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000352 | Niób | Halogenidy nióbu sú známe v oxidačných stupňoch +3 až +5, pričom najstabilnejšie sú opäť v oxidačnom stupni +5. V plynnom stave sú chlorid niobičný, fluorid niobičnýa bromid niobičný monoméry, v tuhom stave tvoria diméry Nb2X10. S vodou hydrolyzujú za vzniku oxid-trihalogenidov, prípadne dioxid-halogenidov:
NbCl5 + H2O → NbOCl3 + 2 HCl
Halogenidy niobičité NbX4 sa dajú pripraviť reakciou príslušného halogenidu niobičného (NbX5) s nióbom pri zvšenej teplote:
4 NbCl5 + Nb → 5 NbCl4
Z ostatných zlúčenín nióbu stoja za zmienku aj nestechometrický karbid nióbu, ktorý je mimoriadne tvrdý, nitrid niobitý (NbN), používaný ako detektor infračerveného žiarenia, ako aj intermetalické zlúčeniny a zliatiny s germániom, cínom a titánom, používané ako supravodiče. | V akých redukčných stupňoch sa vyskytujú halogenidy nióbu ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000353 | Niób | Halogenidy nióbu sú známe v oxidačných stupňoch +3 až +5, pričom najstabilnejšie sú opäť v oxidačnom stupni +5. V plynnom stave sú chlorid niobičný, fluorid niobičnýa bromid niobičný monoméry, v tuhom stave tvoria diméry Nb2X10. S vodou hydrolyzujú za vzniku oxid-trihalogenidov, prípadne dioxid-halogenidov:
NbCl5 + H2O → NbOCl3 + 2 HCl
Halogenidy niobičité NbX4 sa dajú pripraviť reakciou príslušného halogenidu niobičného (NbX5) s nióbom pri zvšenej teplote:
4 NbCl5 + Nb → 5 NbCl4
Z ostatných zlúčenín nióbu stoja za zmienku aj nestechometrický karbid nióbu, ktorý je mimoriadne tvrdý, nitrid niobitý (NbN), používaný ako detektor infračerveného žiarenia, ako aj intermetalické zlúčeniny a zliatiny s germániom, cínom a titánom, používané ako supravodiče. | Ako reagujú halogenidy nióbu s kyslíkom ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000354 | Niób | Halogenidy nióbu sú známe v oxidačných stupňoch +3 až +5, pričom najstabilnejšie sú opäť v oxidačnom stupni +5. V plynnom stave sú chlorid niobičný, fluorid niobičnýa bromid niobičný monoméry, v tuhom stave tvoria diméry Nb2X10. S vodou hydrolyzujú za vzniku oxid-trihalogenidov, prípadne dioxid-halogenidov:
NbCl5 + H2O → NbOCl3 + 2 HCl
Halogenidy niobičité NbX4 sa dajú pripraviť reakciou príslušného halogenidu niobičného (NbX5) s nióbom pri zvšenej teplote:
4 NbCl5 + Nb → 5 NbCl4
Z ostatných zlúčenín nióbu stoja za zmienku aj nestechometrický karbid nióbu, ktorý je mimoriadne tvrdý, nitrid niobitý (NbN), používaný ako detektor infračerveného žiarenia, ako aj intermetalické zlúčeniny a zliatiny s germániom, cínom a titánom, používané ako supravodiče. | Ako sa nedajú pripraviť halogenidy niobičité ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000355 | Niób | Halogenidy nióbu sú známe v oxidačných stupňoch +3 až +5, pričom najstabilnejšie sú opäť v oxidačnom stupni +5. V plynnom stave sú chlorid niobičný, fluorid niobičnýa bromid niobičný monoméry, v tuhom stave tvoria diméry Nb2X10. S vodou hydrolyzujú za vzniku oxid-trihalogenidov, prípadne dioxid-halogenidov:
NbCl5 + H2O → NbOCl3 + 2 HCl
Halogenidy niobičité NbX4 sa dajú pripraviť reakciou príslušného halogenidu niobičného (NbX5) s nióbom pri zvšenej teplote:
4 NbCl5 + Nb → 5 NbCl4
Z ostatných zlúčenín nióbu stoja za zmienku aj nestechometrický karbid nióbu, ktorý je mimoriadne tvrdý, nitrid niobitý (NbN), používaný ako detektor infračerveného žiarenia, ako aj intermetalické zlúčeniny a zliatiny s germániom, cínom a titánom, používané ako supravodiče. | V ktorom oxidačnom stupni sú halogenidy nióbu najnestabilnejšie ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000356 | Niób | Halogenidy nióbu sú známe v oxidačných stupňoch +3 až +5, pričom najstabilnejšie sú opäť v oxidačnom stupni +5. V plynnom stave sú chlorid niobičný, fluorid niobičnýa bromid niobičný monoméry, v tuhom stave tvoria diméry Nb2X10. S vodou hydrolyzujú za vzniku oxid-trihalogenidov, prípadne dioxid-halogenidov:
NbCl5 + H2O → NbOCl3 + 2 HCl
Halogenidy niobičité NbX4 sa dajú pripraviť reakciou príslušného halogenidu niobičného (NbX5) s nióbom pri zvšenej teplote:
4 NbCl5 + Nb → 5 NbCl4
Z ostatných zlúčenín nióbu stoja za zmienku aj nestechometrický karbid nióbu, ktorý je mimoriadne tvrdý, nitrid niobitý (NbN), používaný ako detektor infračerveného žiarenia, ako aj intermetalické zlúčeniny a zliatiny s germániom, cínom a titánom, používané ako supravodiče. | Na čo sa nikdy nepoužíva nitrid niobitý ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1000357 | Niób |
Najviac nióbu (približne 90 % celkovej produkcie) sa spotrebuje v hutníctve a práškovej metalurgii. Používa sa na produkciu ocelí so špecifickými mechanickými vlastnosťami (nástrojové a zliatinové ocele), tepelne odolných žiarupevných zliatin s inými kovmi a spekaných materiálov. Tieto produkty sa uplatňujú v tepelných zariadeniach (napríklad dýzy reaktívnych motorov, plynové turbíny a pod.), kozmickom priemysle (zliatiny nióbu boli použité napr. v programoch Gemini a Apollo) a v jadrovom priemysle. Niób sa tiež používa ako lacnejšia náhrada za tantal v chemickom priemysle (na výrobu rôznych nádob a reaktorov). | Koľko percent celosvetovej produkcie nióbu sa spotrebuje v hutníctve a práškovej metalurgii ? | {
"text": [
"približne 90 %"
],
"answer_start": [
16
]
} |
1000358 | Niób |
Najviac nióbu (približne 90 % celkovej produkcie) sa spotrebuje v hutníctve a práškovej metalurgii. Používa sa na produkciu ocelí so špecifickými mechanickými vlastnosťami (nástrojové a zliatinové ocele), tepelne odolných žiarupevných zliatin s inými kovmi a spekaných materiálov. Tieto produkty sa uplatňujú v tepelných zariadeniach (napríklad dýzy reaktívnych motorov, plynové turbíny a pod.), kozmickom priemysle (zliatiny nióbu boli použité napr. v programoch Gemini a Apollo) a v jadrovom priemysle. Niób sa tiež používa ako lacnejšia náhrada za tantal v chemickom priemysle (na výrobu rôznych nádob a reaktorov). | V ktorom odvetví hospodárstva sa spotrebuje najviac nióbu ? | {
"text": [
"v hutníctve a práškovej metalurgii"
],
"answer_start": [
65
]
} |
1000359 | Niób | Hlavným problémom získavania nióbu je jeho oddelenie od tantalu, s ktorým sa vyskytuje vo väčšine zlúčenín. Prvý spôsob priemyselnej prípravy nióbu vynašiel už de Marignac a je založený na rozdielnej rozpustnosti komplexných draselných fluoridov oboch prvkov. Po odstránení prímesí z rudy vzniká zmes oxidov Nb2O5 a Ta2O5. Tie reagujú s kyselinou fluorovodíkovou za vzniku komplexných fluoridov:
Ta2O5 + 14 HF → 2 H2[TaF7] + 5 H2O
Nb2O5 + 10 HF → 2 H2[NbOF5] + 3 H2O
Zmenou oproti de Marignacovmu postupu je extrakcia medziproduktov organickým rozpúšťadlom (najčastejšie cyklohexanónom) a následné zrážanie vo vodnom prostredí fluoridom draselným za vzniku nerozpustného oxopentafluoroniobátu didraselného (K2[NbOF5]), prípadne amoniakom za vzniku oxidu niobičného.
H2[NbOF5] + 2 KF → K2[NbOF5]↓ + 2 HF
2 H2[NbOF5] + 10 NH4OH → Nb2O5↓ + 10 NH4F + 3 H2O | Kto vynašiel prvý spôsob priemyselnej prípravy chemického prvku niób ? | {
"text": [
"de Marignac"
],
"answer_start": [
160
]
} |
1000360 | Niób | Hlavným problémom získavania nióbu je jeho oddelenie od tantalu, s ktorým sa vyskytuje vo väčšine zlúčenín. Prvý spôsob priemyselnej prípravy nióbu vynašiel už de Marignac a je založený na rozdielnej rozpustnosti komplexných draselných fluoridov oboch prvkov. Po odstránení prímesí z rudy vzniká zmes oxidov Nb2O5 a Ta2O5. Tie reagujú s kyselinou fluorovodíkovou za vzniku komplexných fluoridov:
Ta2O5 + 14 HF → 2 H2[TaF7] + 5 H2O
Nb2O5 + 10 HF → 2 H2[NbOF5] + 3 H2O
Zmenou oproti de Marignacovmu postupu je extrakcia medziproduktov organickým rozpúšťadlom (najčastejšie cyklohexanónom) a následné zrážanie vo vodnom prostredí fluoridom draselným za vzniku nerozpustného oxopentafluoroniobátu didraselného (K2[NbOF5]), prípadne amoniakom za vzniku oxidu niobičného.
H2[NbOF5] + 2 KF → K2[NbOF5]↓ + 2 HF
2 H2[NbOF5] + 10 NH4OH → Nb2O5↓ + 10 NH4F + 3 H2O | Čo je hlavným problémom získavania chemického prvku niób ? | {
"text": [
"Hlavným problémom získavania nióbu je jeho oddelenie od tantalu, s ktorým sa vyskytuje vo väčšine zlúčenín"
],
"answer_start": [
0
]
} |