id
stringlengths 7
7
| title
stringlengths 1
101
| context
stringlengths 500
8.61k
| question
stringlengths 10
258
| answers
sequence |
|---|---|---|---|---|
1090690 | Ivanka pri Dunaji | Nižšie raslinstvo je zastúpené mnohými druhmi tráv, na jar sú lužné lesy plné snežienok, nájdeme tu viaceré druhy vstavačov, chochlačku dutú, chochlačku plnú, klokoč perovolistý, blyskáč jarný, konvalinku voňavú, bledavku Boucheovu, bledavku okolíkatú, viaceré druhy hluchaviek, kamienku modropurpurovú, kokorík širokolistý, modricu strapcovitú, pakost smradľavý, jedovatý durman obyčajný ako aj v okolí obce pomerne bežný, ale ináč vzácny a jedovatý áron alpínsky. V Blatine rastie niekoľko kolónií leknice žltej. Polia pri letisku a v katastrálnom území Ivanky sú lemované málo kde videnými až dvojmetrovými rastlinami konopy siatej. | Čo lemuje polia pri letisku v katastrálnom území obce Ivanky pri Hornáde ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090691 | Ivanka pri Dunaji | V katastrálnom území obce pri letisku žije najväčšia kolónia sysľov na Slovensku (cca 20 000 kusov). V okolí Ivanky sa vyskytuje srnec lesný a zajac poľný, v obore medzi Ivankou a Bernolákovom žije niekoľko desiatok kusov danielov škvrnitých. V Blatine a Malom Dunaji sa darí vydre riečnej a ondatre pižmovej. Medzi domami, hlavne vo Farnej, vidieť podvečer lietať mnoho netopierov. Bežným obyvateľom obce a jej blízkeho okolia, ktorý sa na svoje potulky za potravou tiež vydáva s príchodom večera, je jež bledý. | Aký je odhadovaný počet rysov žijúcich v katastrálnom území obce Ivanka pri Dunaji ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090692 | Ivanka pri Dunaji |
V katastrálnom území obce sa pri letisku sa nachádza miesto, kde dopadlo Štefánikovo lietadlo smerujúce z talianskeho Terstu na Slovensko. Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky. V roku 1923 na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta Dušana Jurkoviča. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené lipy. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch 1988 a 1992. Pri mohyle je kamenná tabuľa s týmto nápisom: Na tomto mieste zahynul dňa 4. mája 1919 Čsl. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik a jeho sprievod kráľovský italský npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti. Na večnú pamäť. | V ktorom roku postavili Mohylu na Bradle ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090693 | Ivanka pri Dunaji |
V katastrálnom území obce sa pri letisku sa nachádza miesto, kde dopadlo Štefánikovo lietadlo smerujúce z talianskeho Terstu na Slovensko. Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky. V roku 1923 na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta Dušana Jurkoviča. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené lipy. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch 1988 a 1992. Pri mohyle je kamenná tabuľa s týmto nápisom: Na tomto mieste zahynul dňa 4. mája 1919 Čsl. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik a jeho sprievod kráľovský italský npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti. Na večnú pamäť. | V ktorom roku bol rekonštruovaný pamätník SNP v Banskej Bystrici ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090694 | Ivanka pri Dunaji |
V katastrálnom území obce sa pri letisku sa nachádza miesto, kde dopadlo Štefánikovo lietadlo smerujúce z talianskeho Terstu na Slovensko. Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky. V roku 1923 na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta Dušana Jurkoviča. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené lipy. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch 1988 a 1992. Pri mohyle je kamenná tabuľa s týmto nápisom: Na tomto mieste zahynul dňa 4. mája 1919 Čsl. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik a jeho sprievod kráľovský italský npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti. Na večnú pamäť. | Podľa akého projektu postavili Mohylu M. R. Štefánika na Bradle ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090695 | Ivanka pri Dunaji |
V katastrálnom území obce sa pri letisku sa nachádza miesto, kde dopadlo Štefánikovo lietadlo smerujúce z talianskeho Terstu na Slovensko. Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky. V roku 1923 na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta Dušana Jurkoviča. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené lipy. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch 1988 a 1992. Pri mohyle je kamenná tabuľa s týmto nápisom: Na tomto mieste zahynul dňa 4. mája 1919 Čsl. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik a jeho sprievod kráľovský italský npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti. Na večnú pamäť. | Kedy zahynul Jurij Gagarin ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090696 | Ivanka pri Dunaji |
V katastrálnom území obce sa pri letisku sa nachádza miesto, kde dopadlo Štefánikovo lietadlo smerujúce z talianskeho Terstu na Slovensko. Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky. V roku 1923 na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta Dušana Jurkoviča. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené lipy. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch 1988 a 1992. Pri mohyle je kamenná tabuľa s týmto nápisom: Na tomto mieste zahynul dňa 4. mája 1919 Čsl. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik a jeho sprievod kráľovský italský npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti. Na večnú pamäť. | Odkiaľ štartoval let ČSA 001 , ktorý havaroval v rekreačnom areáli Zleté piesky ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090697 | Ivanka pri Dunaji | Priamo v obci môžeme vidieť viaceré druhy vtákov. Zo vzácnejších sú to napríklad holub hrivnák a hrdlička záhradná, pomerne bežné sú straka obyčajná, sýkorka veľká, ďateľ veľký, žltochvost domový, holuby a vrabce. Pri poliach žije bažant poľovný a jarabica poľná. Blízke vodné toky obľubuje okrem majestátnej volavky popolavej aj kačica divá a hus divá. Na jazerá ako aj na Malý Dunaj čím ďalej, tým častejšie prichádza labuť hrbozobá. Za kolóniou sysľov z Malých Karpát prilietajú vzácni orol kráľovský a sokol rároh. Na jazere žije brehuľa riečna a navštevujú ho aj kormorány. Bola tu pozorovaná aj kajka morská – zatúlanec zo severných krajín. Vzácne je aj hniezdo tesárika čierneho a rybárika riečneho. V lese pri Bielej vode žijú sovy, ktoré lovia v noci aj pri ľudských obydliach. V zime dopĺňajú kolorit obce kŕdle vrán. | Aké vzácne vtáky nemôžeme nájsť nájsť v Ivanke pri Dunaji ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090698 | Ivanka pri Dunaji | Priamo v obci môžeme vidieť viaceré druhy vtákov. Zo vzácnejších sú to napríklad holub hrivnák a hrdlička záhradná, pomerne bežné sú straka obyčajná, sýkorka veľká, ďateľ veľký, žltochvost domový, holuby a vrabce. Pri poliach žije bažant poľovný a jarabica poľná. Blízke vodné toky obľubuje okrem majestátnej volavky popolavej aj kačica divá a hus divá. Na jazerá ako aj na Malý Dunaj čím ďalej, tým častejšie prichádza labuť hrbozobá. Za kolóniou sysľov z Malých Karpát prilietajú vzácni orol kráľovský a sokol rároh. Na jazere žije brehuľa riečna a navštevujú ho aj kormorány. Bola tu pozorovaná aj kajka morská – zatúlanec zo severných krajín. Vzácne je aj hniezdo tesárika čierneho a rybárika riečneho. V lese pri Bielej vode žijú sovy, ktoré lovia v noci aj pri ľudských obydliach. V zime dopĺňajú kolorit obce kŕdle vrán. | Čo si nemôžme všímať priamo v obci Ivanka pri Dunaji ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090699 | Ivanka pri Dunaji | Priamo v obci môžeme vidieť viaceré druhy vtákov. Zo vzácnejších sú to napríklad holub hrivnák a hrdlička záhradná, pomerne bežné sú straka obyčajná, sýkorka veľká, ďateľ veľký, žltochvost domový, holuby a vrabce. Pri poliach žije bažant poľovný a jarabica poľná. Blízke vodné toky obľubuje okrem majestátnej volavky popolavej aj kačica divá a hus divá. Na jazerá ako aj na Malý Dunaj čím ďalej, tým častejšie prichádza labuť hrbozobá. Za kolóniou sysľov z Malých Karpát prilietajú vzácni orol kráľovský a sokol rároh. Na jazere žije brehuľa riečna a navštevujú ho aj kormorány. Bola tu pozorovaná aj kajka morská – zatúlanec zo severných krajín. Vzácne je aj hniezdo tesárika čierneho a rybárika riečneho. V lese pri Bielej vode žijú sovy, ktoré lovia v noci aj pri ľudských obydliach. V zime dopĺňajú kolorit obce kŕdle vrán. | Kde nemôžeme nájsť sovy ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090700 | Ivanka pri Dunaji | V katastrálnom území obce pri letisku žije najväčšia kolónia sysľov na Slovensku (cca 20 000 kusov). V okolí Ivanky sa vyskytuje srnec lesný a zajac poľný, v obore medzi Ivankou a Bernolákovom žije niekoľko desiatok kusov danielov škvrnitých. V Blatine a Malom Dunaji sa darí vydre riečnej a ondatre pižmovej. Medzi domami, hlavne vo Farnej, vidieť podvečer lietať mnoho netopierov. Bežným obyvateľom obce a jej blízkeho okolia, ktorý sa na svoje potulky za potravou tiež vydáva s príchodom večera, je jež bledý. | Môžeme v okolí Ivanky pri Dunaji nájsť ježa ? | {
"text": [
"Bežným obyvateľom obce a jej blízkeho okolia, ktorý sa na svoje potulky za potravou tiež vydáva s príchodom večera, je jež bledý."
],
"answer_start": [
383
]
} |
1090701 | Ivanka pri Dunaji | V katastrálnom území obce pri letisku žije najväčšia kolónia sysľov na Slovensku (cca 20 000 kusov). V okolí Ivanky sa vyskytuje srnec lesný a zajac poľný, v obore medzi Ivankou a Bernolákovom žije niekoľko desiatok kusov danielov škvrnitých. V Blatine a Malom Dunaji sa darí vydre riečnej a ondatre pižmovej. Medzi domami, hlavne vo Farnej, vidieť podvečer lietať mnoho netopierov. Bežným obyvateľom obce a jej blízkeho okolia, ktorý sa na svoje potulky za potravou tiež vydáva s príchodom večera, je jež bledý. | Žije v katastrálnom území obce Ivanka pri Dunaji najviac sysľov na Slovensku ? | {
"text": [
"V katastrálnom území obce pri letisku žije najväčšia kolónia sysľov na Slovensku"
],
"answer_start": [
0
]
} |
1090702 | Ivanka pri Dunaji | V katastrálnom území obce pri letisku žije najväčšia kolónia sysľov na Slovensku (cca 20 000 kusov). V okolí Ivanky sa vyskytuje srnec lesný a zajac poľný, v obore medzi Ivankou a Bernolákovom žije niekoľko desiatok kusov danielov škvrnitých. V Blatine a Malom Dunaji sa darí vydre riečnej a ondatre pižmovej. Medzi domami, hlavne vo Farnej, vidieť podvečer lietať mnoho netopierov. Bežným obyvateľom obce a jej blízkeho okolia, ktorý sa na svoje potulky za potravou tiež vydáva s príchodom večera, je jež bledý. | Aký počet sysľov približne žije v katastrálnom území obce Ivanka pri Dunaji ? | {
"text": [
"cca 20 000 kusov"
],
"answer_start": [
82
]
} |
1090703 | Ivanka pri Dunaji | V katastrálnom území obce pri letisku žije najväčšia kolónia sysľov na Slovensku (cca 20 000 kusov). V okolí Ivanky sa vyskytuje srnec lesný a zajac poľný, v obore medzi Ivankou a Bernolákovom žije niekoľko desiatok kusov danielov škvrnitých. V Blatine a Malom Dunaji sa darí vydre riečnej a ondatre pižmovej. Medzi domami, hlavne vo Farnej, vidieť podvečer lietať mnoho netopierov. Bežným obyvateľom obce a jej blízkeho okolia, ktorý sa na svoje potulky za potravou tiež vydáva s príchodom večera, je jež bledý. | Aké ďalšie druhy zvierat sa vyskytujú v katastrálnom území Ivanky pri Dunaji ? | {
"text": [
"V okolí Ivanky sa vyskytuje srnec lesný a zajac poľný, v obore medzi Ivankou a Bernolákovom žije niekoľko desiatok kusov danielov škvrnitých. V Blatine a Malom Dunaji sa darí vydre riečnej a ondatre pižmovej. Medzi domami, hlavne vo Farnej, vidieť podvečer lietať mnoho netopierov. Bežným obyvateľom obce a jej blízkeho okolia, ktorý sa na svoje potulky za potravou tiež vydáva s príchodom večera, je jež bledý."
],
"answer_start": [
101
]
} |
1090704 | Ivanka pri Dunaji | V katastrálnom území obce pri letisku žije najväčšia kolónia sysľov na Slovensku (cca 20 000 kusov). V okolí Ivanky sa vyskytuje srnec lesný a zajac poľný, v obore medzi Ivankou a Bernolákovom žije niekoľko desiatok kusov danielov škvrnitých. V Blatine a Malom Dunaji sa darí vydre riečnej a ondatre pižmovej. Medzi domami, hlavne vo Farnej, vidieť podvečer lietať mnoho netopierov. Bežným obyvateľom obce a jej blízkeho okolia, ktorý sa na svoje potulky za potravou tiež vydáva s príchodom večera, je jež bledý. | Žijú v oblasti Bernolákova daniele ? | {
"text": [
"v obore medzi Ivankou a Bernolákovom žije niekoľko desiatok kusov danielov škvrnitých."
],
"answer_start": [
156
]
} |
1090705 | Ivanka pri Dunaji | Nižšie raslinstvo je zastúpené mnohými druhmi tráv, na jar sú lužné lesy plné snežienok, nájdeme tu viaceré druhy vstavačov, chochlačku dutú, chochlačku plnú, klokoč perovolistý, blyskáč jarný, konvalinku voňavú, bledavku Boucheovu, bledavku okolíkatú, viaceré druhy hluchaviek, kamienku modropurpurovú, kokorík širokolistý, modricu strapcovitú, pakost smradľavý, jedovatý durman obyčajný ako aj v okolí obce pomerne bežný, ale ináč vzácny a jedovatý áron alpínsky. V Blatine rastie niekoľko kolónií leknice žltej. Polia pri letisku a v katastrálnom území Ivanky sú lemované málo kde videnými až dvojmetrovými rastlinami konopy siatej. | Akú najvzácnejšiu rastlinu môžeme nájsť v Ivanke pri Dunaji ? | {
"text": [
"jedovatý áron alpínsky"
],
"answer_start": [
442
]
} |
1090706 | Ivanka pri Dunaji | Nižšie raslinstvo je zastúpené mnohými druhmi tráv, na jar sú lužné lesy plné snežienok, nájdeme tu viaceré druhy vstavačov, chochlačku dutú, chochlačku plnú, klokoč perovolistý, blyskáč jarný, konvalinku voňavú, bledavku Boucheovu, bledavku okolíkatú, viaceré druhy hluchaviek, kamienku modropurpurovú, kokorík širokolistý, modricu strapcovitú, pakost smradľavý, jedovatý durman obyčajný ako aj v okolí obce pomerne bežný, ale ináč vzácny a jedovatý áron alpínsky. V Blatine rastie niekoľko kolónií leknice žltej. Polia pri letisku a v katastrálnom území Ivanky sú lemované málo kde videnými až dvojmetrovými rastlinami konopy siatej. | Čím je zastúpené nižšie rastlinstvo ? | {
"text": [
"Nižšie raslinstvo je zastúpené mnohými druhmi tráv"
],
"answer_start": [
0
]
} |
1090707 | Ivanka pri Dunaji | Nižšie raslinstvo je zastúpené mnohými druhmi tráv, na jar sú lužné lesy plné snežienok, nájdeme tu viaceré druhy vstavačov, chochlačku dutú, chochlačku plnú, klokoč perovolistý, blyskáč jarný, konvalinku voňavú, bledavku Boucheovu, bledavku okolíkatú, viaceré druhy hluchaviek, kamienku modropurpurovú, kokorík širokolistý, modricu strapcovitú, pakost smradľavý, jedovatý durman obyčajný ako aj v okolí obce pomerne bežný, ale ináč vzácny a jedovatý áron alpínsky. V Blatine rastie niekoľko kolónií leknice žltej. Polia pri letisku a v katastrálnom území Ivanky sú lemované málo kde videnými až dvojmetrovými rastlinami konopy siatej. | Čo rastie v Blatine ? | {
"text": [
"V Blatine rastie niekoľko kolónií leknice žltej"
],
"answer_start": [
466
]
} |
1090708 | Ivanka pri Dunaji | Nižšie raslinstvo je zastúpené mnohými druhmi tráv, na jar sú lužné lesy plné snežienok, nájdeme tu viaceré druhy vstavačov, chochlačku dutú, chochlačku plnú, klokoč perovolistý, blyskáč jarný, konvalinku voňavú, bledavku Boucheovu, bledavku okolíkatú, viaceré druhy hluchaviek, kamienku modropurpurovú, kokorík širokolistý, modricu strapcovitú, pakost smradľavý, jedovatý durman obyčajný ako aj v okolí obce pomerne bežný, ale ináč vzácny a jedovatý áron alpínsky. V Blatine rastie niekoľko kolónií leknice žltej. Polia pri letisku a v katastrálnom území Ivanky sú lemované málo kde videnými až dvojmetrovými rastlinami konopy siatej. | Čo lemuje polia pri letisku v katastrálnom území Ivanky ? | {
"text": [
"Polia pri letisku a v katastrálnom území Ivanky sú lemované málo kde videnými až dvojmetrovými rastlinami konopy siatej."
],
"answer_start": [
515
]
} |
1090709 | Ivanka pri Dunaji | Nižšie raslinstvo je zastúpené mnohými druhmi tráv, na jar sú lužné lesy plné snežienok, nájdeme tu viaceré druhy vstavačov, chochlačku dutú, chochlačku plnú, klokoč perovolistý, blyskáč jarný, konvalinku voňavú, bledavku Boucheovu, bledavku okolíkatú, viaceré druhy hluchaviek, kamienku modropurpurovú, kokorík širokolistý, modricu strapcovitú, pakost smradľavý, jedovatý durman obyčajný ako aj v okolí obce pomerne bežný, ale ináč vzácny a jedovatý áron alpínsky. V Blatine rastie niekoľko kolónií leknice žltej. Polia pri letisku a v katastrálnom území Ivanky sú lemované málo kde videnými až dvojmetrovými rastlinami konopy siatej. | Aké druhy rastlinstva tu môžeme nájsť ? | {
"text": [
"nájdeme tu viaceré druhy vstavačov, chochlačku dutú, chochlačku plnú, klokoč perovolistý, blyskáč jarný, konvalinku voňavú, bledavku Boucheovu, bledavku okolíkatú, viaceré druhy hluchaviek, kamienku modropurpurovú, kokorík širokolistý, modricu strapcovitú, pakost smradľavý, jedovatý durman obyčajný ako aj v okolí obce pomerne bežný, ale ináč vzácny a jedovatý áron alpínsky."
],
"answer_start": [
89
]
} |
1090710 | Ivanka pri Dunaji |
V katastrálnom území obce sa pri letisku sa nachádza miesto, kde dopadlo Štefánikovo lietadlo smerujúce z talianskeho Terstu na Slovensko. Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky. V roku 1923 na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta Dušana Jurkoviča. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené lipy. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch 1988 a 1992. Pri mohyle je kamenná tabuľa s týmto nápisom: Na tomto mieste zahynul dňa 4. mája 1919 Čsl. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik a jeho sprievod kráľovský italský npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti. Na večnú pamäť. | V ktorom roku postavili na mieste havárie lietadla Štefánika mohylu ? | {
"text": [
". V roku 1923 na tomto mieste postavili unikátnu mohylu"
],
"answer_start": [
192
]
} |
1090711 | Ivanka pri Dunaji |
V katastrálnom území obce sa pri letisku sa nachádza miesto, kde dopadlo Štefánikovo lietadlo smerujúce z talianskeho Terstu na Slovensko. Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky. V roku 1923 na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta Dušana Jurkoviča. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené lipy. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch 1988 a 1992. Pri mohyle je kamenná tabuľa s týmto nápisom: Na tomto mieste zahynul dňa 4. mája 1919 Čsl. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik a jeho sprievod kráľovský italský npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti. Na večnú pamäť. | Kde dopadlo Štefánikovo lietadlo ? | {
"text": [
"V katastrálnom území obce sa pri letisku sa nachádza miesto, kde dopadlo Štefánikovo lietadlo"
],
"answer_start": [
2
]
} |
1090712 | Ivanka pri Dunaji |
V katastrálnom území obce sa pri letisku sa nachádza miesto, kde dopadlo Štefánikovo lietadlo smerujúce z talianskeho Terstu na Slovensko. Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky. V roku 1923 na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta Dušana Jurkoviča. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené lipy. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch 1988 a 1992. Pri mohyle je kamenná tabuľa s týmto nápisom: Na tomto mieste zahynul dňa 4. mája 1919 Čsl. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik a jeho sprievod kráľovský italský npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti. Na večnú pamäť. | Aký tvar má mohyla ? | {
"text": [
"na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta Dušana Jurkoviča."
],
"answer_start": [
206
]
} |
1090713 | Ivanka pri Dunaji |
V katastrálnom území obce sa pri letisku sa nachádza miesto, kde dopadlo Štefánikovo lietadlo smerujúce z talianskeho Terstu na Slovensko. Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky. V roku 1923 na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta Dušana Jurkoviča. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené lipy. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch 1988 a 1992. Pri mohyle je kamenná tabuľa s týmto nápisom: Na tomto mieste zahynul dňa 4. mája 1919 Čsl. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik a jeho sprievod kráľovský italský npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti. Na večnú pamäť. | Koľko ľudí zahynulo pri páde Štefánikovho lietadla ? | {
"text": [
"Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky."
],
"answer_start": [
141
]
} |
1090714 | Ivanka pri Dunaji |
V katastrálnom území obce sa pri letisku sa nachádza miesto, kde dopadlo Štefánikovo lietadlo smerujúce z talianskeho Terstu na Slovensko. Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky. V roku 1923 na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta Dušana Jurkoviča. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené lipy. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch 1988 a 1992. Pri mohyle je kamenná tabuľa s týmto nápisom: Na tomto mieste zahynul dňa 4. mája 1919 Čsl. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik a jeho sprievod kráľovský italský npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti. Na večnú pamäť. | Kam smerovalo Štefánikovo lietadlo ? | {
"text": [
"Štefánikovo lietadlo smerujúce z talianskeho Terstu na Slovensko."
],
"answer_start": [
75
]
} |
1090715 | Ivanka pri Dunaji | Priamo v obci môžeme vidieť viaceré druhy vtákov. Zo vzácnejších sú to napríklad holub hrivnák a hrdlička záhradná, pomerne bežné sú straka obyčajná, sýkorka veľká, ďateľ veľký, žltochvost domový, holuby a vrabce. Pri poliach žije bažant poľovný a jarabica poľná. Blízke vodné toky obľubuje okrem majestátnej volavky popolavej aj kačica divá a hus divá. Na jazerá ako aj na Malý Dunaj čím ďalej, tým častejšie prichádza labuť hrbozobá. Za kolóniou sysľov z Malých Karpát prilietajú vzácni orol kráľovský a sokol rároh. Na jazere žije brehuľa riečna a navštevujú ho aj kormorány. Bola tu pozorovaná aj kajka morská – zatúlanec zo severných krajín. Vzácne je aj hniezdo tesárika čierneho a rybárika riečneho. V lese pri Bielej vode žijú sovy, ktoré lovia v noci aj pri ľudských obydliach. V zime dopĺňajú kolorit obce kŕdle vrán. | Aké vzácne vtáky môžeme nájsť nájsť v Ivanke pri Dunaji ? | {
"text": [
". Zo vzácnejších sú to napríklad holub hrivnák a hrdlička záhradná, pomerne bežné sú straka obyčajná, sýkorka veľká, ďateľ veľký, žltochvost domový, holuby a vrabce."
],
"answer_start": [
48
]
} |
1090716 | Ivanka pri Dunaji | Priamo v obci môžeme vidieť viaceré druhy vtákov. Zo vzácnejších sú to napríklad holub hrivnák a hrdlička záhradná, pomerne bežné sú straka obyčajná, sýkorka veľká, ďateľ veľký, žltochvost domový, holuby a vrabce. Pri poliach žije bažant poľovný a jarabica poľná. Blízke vodné toky obľubuje okrem majestátnej volavky popolavej aj kačica divá a hus divá. Na jazerá ako aj na Malý Dunaj čím ďalej, tým častejšie prichádza labuť hrbozobá. Za kolóniou sysľov z Malých Karpát prilietajú vzácni orol kráľovský a sokol rároh. Na jazere žije brehuľa riečna a navštevujú ho aj kormorány. Bola tu pozorovaná aj kajka morská – zatúlanec zo severných krajín. Vzácne je aj hniezdo tesárika čierneho a rybárika riečneho. V lese pri Bielej vode žijú sovy, ktoré lovia v noci aj pri ľudských obydliach. V zime dopĺňajú kolorit obce kŕdle vrán. | Čo môžme pozorovať v priamo v obci Ivanka pri Dunaji ? | {
"text": [
"Priamo v obci môžeme vidieť viaceré druhy vtákov."
],
"answer_start": [
0
]
} |
1090717 | Ivanka pri Dunaji | Priamo v obci môžeme vidieť viaceré druhy vtákov. Zo vzácnejších sú to napríklad holub hrivnák a hrdlička záhradná, pomerne bežné sú straka obyčajná, sýkorka veľká, ďateľ veľký, žltochvost domový, holuby a vrabce. Pri poliach žije bažant poľovný a jarabica poľná. Blízke vodné toky obľubuje okrem majestátnej volavky popolavej aj kačica divá a hus divá. Na jazerá ako aj na Malý Dunaj čím ďalej, tým častejšie prichádza labuť hrbozobá. Za kolóniou sysľov z Malých Karpát prilietajú vzácni orol kráľovský a sokol rároh. Na jazere žije brehuľa riečna a navštevujú ho aj kormorány. Bola tu pozorovaná aj kajka morská – zatúlanec zo severných krajín. Vzácne je aj hniezdo tesárika čierneho a rybárika riečneho. V lese pri Bielej vode žijú sovy, ktoré lovia v noci aj pri ľudských obydliach. V zime dopĺňajú kolorit obce kŕdle vrán. | Bol v Ivanke pri Dunaji spozorovaný nejaký druh zvieraťa zo zahraničia ? | {
"text": [
"Bola tu pozorovaná aj kajka morská – zatúlanec zo severných krajín."
],
"answer_start": [
579
]
} |
1090718 | Ivanka pri Dunaji | Priamo v obci môžeme vidieť viaceré druhy vtákov. Zo vzácnejších sú to napríklad holub hrivnák a hrdlička záhradná, pomerne bežné sú straka obyčajná, sýkorka veľká, ďateľ veľký, žltochvost domový, holuby a vrabce. Pri poliach žije bažant poľovný a jarabica poľná. Blízke vodné toky obľubuje okrem majestátnej volavky popolavej aj kačica divá a hus divá. Na jazerá ako aj na Malý Dunaj čím ďalej, tým častejšie prichádza labuť hrbozobá. Za kolóniou sysľov z Malých Karpát prilietajú vzácni orol kráľovský a sokol rároh. Na jazere žije brehuľa riečna a navštevujú ho aj kormorány. Bola tu pozorovaná aj kajka morská – zatúlanec zo severných krajín. Vzácne je aj hniezdo tesárika čierneho a rybárika riečneho. V lese pri Bielej vode žijú sovy, ktoré lovia v noci aj pri ľudských obydliach. V zime dopĺňajú kolorit obce kŕdle vrán. | Kde môžeme nájsť sovy ? | {
"text": [
"V lese pri Bielej vode žijú sovy, ktoré lovia v noci aj pri ľudských obydliach."
],
"answer_start": [
707
]
} |
1090719 | Ivanka pri Dunaji | Priamo v obci môžeme vidieť viaceré druhy vtákov. Zo vzácnejších sú to napríklad holub hrivnák a hrdlička záhradná, pomerne bežné sú straka obyčajná, sýkorka veľká, ďateľ veľký, žltochvost domový, holuby a vrabce. Pri poliach žije bažant poľovný a jarabica poľná. Blízke vodné toky obľubuje okrem majestátnej volavky popolavej aj kačica divá a hus divá. Na jazerá ako aj na Malý Dunaj čím ďalej, tým častejšie prichádza labuť hrbozobá. Za kolóniou sysľov z Malých Karpát prilietajú vzácni orol kráľovský a sokol rároh. Na jazere žije brehuľa riečna a navštevujú ho aj kormorány. Bola tu pozorovaná aj kajka morská – zatúlanec zo severných krajín. Vzácne je aj hniezdo tesárika čierneho a rybárika riečneho. V lese pri Bielej vode žijú sovy, ktoré lovia v noci aj pri ľudských obydliach. V zime dopĺňajú kolorit obce kŕdle vrán. | Aké živočíchy môžeme nájsť v okolí vodných plôch ? | {
"text": [
"Blízke vodné toky obľubuje okrem majestátnej volavky popolavej aj kačica divá a hus divá. Na jazerá ako aj na Malý Dunaj čím ďalej, tým častejšie prichádza labuť hrbozobá."
],
"answer_start": [
264
]
} |
1090720 | Elán (časopis) | Vznikol v roku 1930, založil a redigoval ho slovenský básnik, vitalista, Ján Smrek. Počas svojej existencie uverejnil veľké množstvo významných článkov, ktoré hýbali slovenských kultúrnym životom. Smrek publikoval prvotiny nastupujúcej slovenskej kultúrnej elity, ktoré potom následne vydával v pražskom vydavateľstve Ladislava Mazáča ako Edíciu mladých slovenských autorov. Robil to na pomerne širokej programovej základni a často konvergentne s pokrokovými prúdmi v slovenskom medzivojnovom kultúrnom a politickom dianí. Pri Eláne vznikla aj tzv. Komorná knižnicu Elánu. Elán bol zakázaný v roku 1947 počas nástupu komunistickej totality ako nepohodlný, pokrokový časopis. Jeho editorovi Jankovi Smrekovi bolo až do odmäku v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zakázané (okrem tvorby pre deti) publikovať. | Kde uverejňoval neskôr Ján Smrek časopis Elán ? | {
"text": [
"ktoré potom následne vydával v pražskom vydavateľstve"
],
"answer_start": [
264
]
} |
1090721 | Elán (časopis) | Vznikol v roku 1930, založil a redigoval ho slovenský básnik, vitalista, Ján Smrek. Počas svojej existencie uverejnil veľké množstvo významných článkov, ktoré hýbali slovenských kultúrnym životom. Smrek publikoval prvotiny nastupujúcej slovenskej kultúrnej elity, ktoré potom následne vydával v pražskom vydavateľstve Ladislava Mazáča ako Edíciu mladých slovenských autorov. Robil to na pomerne širokej programovej základni a často konvergentne s pokrokovými prúdmi v slovenskom medzivojnovom kultúrnom a politickom dianí. Pri Eláne vznikla aj tzv. Komorná knižnicu Elánu. Elán bol zakázaný v roku 1947 počas nástupu komunistickej totality ako nepohodlný, pokrokový časopis. Jeho editorovi Jankovi Smrekovi bolo až do odmäku v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zakázané (okrem tvorby pre deti) publikovať. | V ktorom roku vznikol časopis Elán ? | {
"text": [
"1930"
],
"answer_start": [
15
]
} |
1090722 | Elán (časopis) | Vznikol v roku 1930, založil a redigoval ho slovenský básnik, vitalista, Ján Smrek. Počas svojej existencie uverejnil veľké množstvo významných článkov, ktoré hýbali slovenských kultúrnym životom. Smrek publikoval prvotiny nastupujúcej slovenskej kultúrnej elity, ktoré potom následne vydával v pražskom vydavateľstve Ladislava Mazáča ako Edíciu mladých slovenských autorov. Robil to na pomerne širokej programovej základni a často konvergentne s pokrokovými prúdmi v slovenskom medzivojnovom kultúrnom a politickom dianí. Pri Eláne vznikla aj tzv. Komorná knižnicu Elánu. Elán bol zakázaný v roku 1947 počas nástupu komunistickej totality ako nepohodlný, pokrokový časopis. Jeho editorovi Jankovi Smrekovi bolo až do odmäku v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zakázané (okrem tvorby pre deti) publikovať. | Kedy vznikol časopis Elán ? | {
"text": [
"Vznikol v roku 1930"
],
"answer_start": [
0
]
} |
1090723 | Elán (časopis) | Vznikol v roku 1930, založil a redigoval ho slovenský básnik, vitalista, Ján Smrek. Počas svojej existencie uverejnil veľké množstvo významných článkov, ktoré hýbali slovenských kultúrnym životom. Smrek publikoval prvotiny nastupujúcej slovenskej kultúrnej elity, ktoré potom následne vydával v pražskom vydavateľstve Ladislava Mazáča ako Edíciu mladých slovenských autorov. Robil to na pomerne širokej programovej základni a často konvergentne s pokrokovými prúdmi v slovenskom medzivojnovom kultúrnom a politickom dianí. Pri Eláne vznikla aj tzv. Komorná knižnicu Elánu. Elán bol zakázaný v roku 1947 počas nástupu komunistickej totality ako nepohodlný, pokrokový časopis. Jeho editorovi Jankovi Smrekovi bolo až do odmäku v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zakázané (okrem tvorby pre deti) publikovať. | Kto založil časopis Elán ? | {
"text": [
"Ján Smrek"
],
"answer_start": [
73
]
} |
1090724 | Elán (časopis) | Vznikol v roku 1930, založil a redigoval ho slovenský básnik, vitalista, Ján Smrek. Počas svojej existencie uverejnil veľké množstvo významných článkov, ktoré hýbali slovenských kultúrnym životom. Smrek publikoval prvotiny nastupujúcej slovenskej kultúrnej elity, ktoré potom následne vydával v pražskom vydavateľstve Ladislava Mazáča ako Edíciu mladých slovenských autorov. Robil to na pomerne širokej programovej základni a často konvergentne s pokrokovými prúdmi v slovenskom medzivojnovom kultúrnom a politickom dianí. Pri Eláne vznikla aj tzv. Komorná knižnicu Elánu. Elán bol zakázaný v roku 1947 počas nástupu komunistickej totality ako nepohodlný, pokrokový časopis. Jeho editorovi Jankovi Smrekovi bolo až do odmäku v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zakázané (okrem tvorby pre deti) publikovať. | Čo ešte vzniklo pri časopise Elán ? | {
"text": [
"tzv. Komorná knižnicu Elánu"
],
"answer_start": [
544
]
} |
1090725 | Elán (časopis) | Vznikol v roku 1930, založil a redigoval ho slovenský básnik, vitalista, Ján Smrek. Počas svojej existencie uverejnil veľké množstvo významných článkov, ktoré hýbali slovenských kultúrnym životom. Smrek publikoval prvotiny nastupujúcej slovenskej kultúrnej elity, ktoré potom následne vydával v pražskom vydavateľstve Ladislava Mazáča ako Edíciu mladých slovenských autorov. Robil to na pomerne širokej programovej základni a často konvergentne s pokrokovými prúdmi v slovenskom medzivojnovom kultúrnom a politickom dianí. Pri Eláne vznikla aj tzv. Komorná knižnicu Elánu. Elán bol zakázaný v roku 1947 počas nástupu komunistickej totality ako nepohodlný, pokrokový časopis. Jeho editorovi Jankovi Smrekovi bolo až do odmäku v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zakázané (okrem tvorby pre deti) publikovať. | V ktorom roku bol Elán zakázaný ? | {
"text": [
"1947"
],
"answer_start": [
598
]
} |
1090726 | Elán (časopis) | Vznikol v roku 1930, založil a redigoval ho slovenský básnik, vitalista, Ján Smrek. Počas svojej existencie uverejnil veľké množstvo významných článkov, ktoré hýbali slovenských kultúrnym životom. Smrek publikoval prvotiny nastupujúcej slovenskej kultúrnej elity, ktoré potom následne vydával v pražskom vydavateľstve Ladislava Mazáča ako Edíciu mladých slovenských autorov. Robil to na pomerne širokej programovej základni a často konvergentne s pokrokovými prúdmi v slovenskom medzivojnovom kultúrnom a politickom dianí. Pri Eláne vznikla aj tzv. Komorná knižnicu Elánu. Elán bol zakázaný v roku 1947 počas nástupu komunistickej totality ako nepohodlný, pokrokový časopis. Jeho editorovi Jankovi Smrekovi bolo až do odmäku v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zakázané (okrem tvorby pre deti) publikovať. | Čo publikoval Smrek v časopise Elán ? | {
"text": [
"publikoval prvotiny nastupujúcej slovenskej kultúrnej elity"
],
"answer_start": [
203
]
} |
1090727 | Elán (časopis) | Vznikol v roku 1930, založil a redigoval ho slovenský básnik, vitalista, Ján Smrek. Počas svojej existencie uverejnil veľké množstvo významných článkov, ktoré hýbali slovenských kultúrnym životom. Smrek publikoval prvotiny nastupujúcej slovenskej kultúrnej elity, ktoré potom následne vydával v pražskom vydavateľstve Ladislava Mazáča ako Edíciu mladých slovenských autorov. Robil to na pomerne širokej programovej základni a často konvergentne s pokrokovými prúdmi v slovenskom medzivojnovom kultúrnom a politickom dianí. Pri Eláne vznikla aj tzv. Komorná knižnicu Elánu. Elán bol zakázaný v roku 1947 počas nástupu komunistickej totality ako nepohodlný, pokrokový časopis. Jeho editorovi Jankovi Smrekovi bolo až do odmäku v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zakázané (okrem tvorby pre deti) publikovať. | Kedy bol zakázaný časopis Elán ? | {
"text": [
"Elán bol zakázaný v roku 1947"
],
"answer_start": [
573
]
} |
1090728 | Elán (časopis) | Vznikol v roku 1930, založil a redigoval ho slovenský básnik, vitalista, Ján Smrek. Počas svojej existencie uverejnil veľké množstvo významných článkov, ktoré hýbali slovenských kultúrnym životom. Smrek publikoval prvotiny nastupujúcej slovenskej kultúrnej elity, ktoré potom následne vydával v pražskom vydavateľstve Ladislava Mazáča ako Edíciu mladých slovenských autorov. Robil to na pomerne širokej programovej základni a často konvergentne s pokrokovými prúdmi v slovenskom medzivojnovom kultúrnom a politickom dianí. Pri Eláne vznikla aj tzv. Komorná knižnicu Elánu. Elán bol zakázaný v roku 1947 počas nástupu komunistickej totality ako nepohodlný, pokrokový časopis. Jeho editorovi Jankovi Smrekovi bolo až do odmäku v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zakázané (okrem tvorby pre deti) publikovať. | Kto založil časopis Elán ? | {
"text": [
"Ján Smrek"
],
"answer_start": [
73
]
} |
1090729 | Elán (časopis) | Vznikol v roku 1930, založil a redigoval ho slovenský básnik, vitalista, Ján Smrek. Počas svojej existencie uverejnil veľké množstvo významných článkov, ktoré hýbali slovenských kultúrnym životom. Smrek publikoval prvotiny nastupujúcej slovenskej kultúrnej elity, ktoré potom následne vydával v pražskom vydavateľstve Ladislava Mazáča ako Edíciu mladých slovenských autorov. Robil to na pomerne širokej programovej základni a často konvergentne s pokrokovými prúdmi v slovenskom medzivojnovom kultúrnom a politickom dianí. Pri Eláne vznikla aj tzv. Komorná knižnicu Elánu. Elán bol zakázaný v roku 1947 počas nástupu komunistickej totality ako nepohodlný, pokrokový časopis. Jeho editorovi Jankovi Smrekovi bolo až do odmäku v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zakázané (okrem tvorby pre deti) publikovať. | Dokedy mal zakázané publikovať Ján Smrek ? | {
"text": [
"Jeho editorovi Jankovi Smrekovi bolo až do odmäku v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zakázané (okrem tvorby pre deti) publikovať"
],
"answer_start": [
675
]
} |
1090730 | Elán (časopis) | Časopis Elán bol reprezentačný literárny a umelecký mesačník, ktorý združoval všetkých literárnych a umeleckých pracovníkov. Vychádzal v náklade 2600 exemplárov. Poslaním časopisu bolo propagovať slovenskú literatúru doma i v zahraničí, umelecká výchova a zvyšovanie kultúrnej úrovne. Okrem poézie a prózy uverejňoval štúdie z literárnej teórie a histrórie, literárno - kritické príspevky. Elán sledoval aj otázky vedeckého života. Slovenskú literatúru a umenie zapájal do inonárodných súvislostí a naopak. | Čo uverejňoval časopis Elán okrem poézie a prózy ? | {
"text": [
"Okrem poézie a prózy uverejňoval štúdie z literárnej teórie a histrórie, literárno - kritické príspevky",
"uverejňoval štúdie z literárnej teórie a histrórie, literárno - kritické príspevky"
],
"answer_start": [
285,
306
]
} |
1090731 | Elán (časopis) | Časopis Elán bol reprezentačný literárny a umelecký mesačník, ktorý združoval všetkých literárnych a umeleckých pracovníkov. Vychádzal v náklade 2600 exemplárov. Poslaním časopisu bolo propagovať slovenskú literatúru doma i v zahraničí, umelecká výchova a zvyšovanie kultúrnej úrovne. Okrem poézie a prózy uverejňoval štúdie z literárnej teórie a histrórie, literárno - kritické príspevky. Elán sledoval aj otázky vedeckého života. Slovenskú literatúru a umenie zapájal do inonárodných súvislostí a naopak. | Koho združoval Časopis Elán ? | {
"text": [
"združoval všetkých literárnych a umeleckých pracovníkov"
],
"answer_start": [
68
]
} |
1090732 | Elán (časopis) | Časopis Elán bol reprezentačný literárny a umelecký mesačník, ktorý združoval všetkých literárnych a umeleckých pracovníkov. Vychádzal v náklade 2600 exemplárov. Poslaním časopisu bolo propagovať slovenskú literatúru doma i v zahraničí, umelecká výchova a zvyšovanie kultúrnej úrovne. Okrem poézie a prózy uverejňoval štúdie z literárnej teórie a histrórie, literárno - kritické príspevky. Elán sledoval aj otázky vedeckého života. Slovenskú literatúru a umenie zapájal do inonárodných súvislostí a naopak. | V akom počte vychádzal časopis Elán ? | {
"text": [
"v náklade 2600 exemplárov"
],
"answer_start": [
135
]
} |
1090733 | Elán (časopis) | Časopis Elán bol reprezentačný literárny a umelecký mesačník, ktorý združoval všetkých literárnych a umeleckých pracovníkov. Vychádzal v náklade 2600 exemplárov. Poslaním časopisu bolo propagovať slovenskú literatúru doma i v zahraničí, umelecká výchova a zvyšovanie kultúrnej úrovne. Okrem poézie a prózy uverejňoval štúdie z literárnej teórie a histrórie, literárno - kritické príspevky. Elán sledoval aj otázky vedeckého života. Slovenskú literatúru a umenie zapájal do inonárodných súvislostí a naopak. | Čo sledoval časopis Elán ? | {
"text": [
"otázky vedeckého života"
],
"answer_start": [
407
]
} |
1090734 | Elán (časopis) | Časopis Elán bol reprezentačný literárny a umelecký mesačník, ktorý združoval všetkých literárnych a umeleckých pracovníkov. Vychádzal v náklade 2600 exemplárov. Poslaním časopisu bolo propagovať slovenskú literatúru doma i v zahraničí, umelecká výchova a zvyšovanie kultúrnej úrovne. Okrem poézie a prózy uverejňoval štúdie z literárnej teórie a histrórie, literárno - kritické príspevky. Elán sledoval aj otázky vedeckého života. Slovenskú literatúru a umenie zapájal do inonárodných súvislostí a naopak. | Čo bol časopis Elán ? | {
"text": [
"bol reprezentačný literárny a umelecký mesačník"
],
"answer_start": [
13
]
} |
1090735 | Elán (časopis) | Časopis Elán bol reprezentačný literárny a umelecký mesačník, ktorý združoval všetkých literárnych a umeleckých pracovníkov. Vychádzal v náklade 2600 exemplárov. Poslaním časopisu bolo propagovať slovenskú literatúru doma i v zahraničí, umelecká výchova a zvyšovanie kultúrnej úrovne. Okrem poézie a prózy uverejňoval štúdie z literárnej teórie a histrórie, literárno - kritické príspevky. Elán sledoval aj otázky vedeckého života. Slovenskú literatúru a umenie zapájal do inonárodných súvislostí a naopak. | Akých pracovníkov združoval časopis Elán ? | {
"text": [
"združoval všetkých literárnych a umeleckých pracovníkov"
],
"answer_start": [
68
]
} |
1090736 | Elán (časopis) | Časopis Elán bol reprezentačný literárny a umelecký mesačník, ktorý združoval všetkých literárnych a umeleckých pracovníkov. Vychádzal v náklade 2600 exemplárov. Poslaním časopisu bolo propagovať slovenskú literatúru doma i v zahraničí, umelecká výchova a zvyšovanie kultúrnej úrovne. Okrem poézie a prózy uverejňoval štúdie z literárnej teórie a histrórie, literárno - kritické príspevky. Elán sledoval aj otázky vedeckého života. Slovenskú literatúru a umenie zapájal do inonárodných súvislostí a naopak. | Koľko výtlačkov Časopisu Elán vychádzalo ? | {
"text": [
"2600 exemplárov"
],
"answer_start": [
145
]
} |
1090737 | Elán (časopis) | Časopis Elán bol reprezentačný literárny a umelecký mesačník, ktorý združoval všetkých literárnych a umeleckých pracovníkov. Vychádzal v náklade 2600 exemplárov. Poslaním časopisu bolo propagovať slovenskú literatúru doma i v zahraničí, umelecká výchova a zvyšovanie kultúrnej úrovne. Okrem poézie a prózy uverejňoval štúdie z literárnej teórie a histrórie, literárno - kritické príspevky. Elán sledoval aj otázky vedeckého života. Slovenskú literatúru a umenie zapájal do inonárodných súvislostí a naopak. | Čo bolo poslaním časopisu Elán ? | {
"text": [
"Poslaním časopisu bolo propagovať slovenskú literatúru doma i v zahraničí, umelecká výchova a zvyšovanie kultúrnej úrovne"
],
"answer_start": [
162
]
} |
1090738 | Elán (časopis) | Časopis Elán bol reprezentačný literárny a umelecký mesačník, ktorý združoval všetkých literárnych a umeleckých pracovníkov. Vychádzal v náklade 2600 exemplárov. Poslaním časopisu bolo propagovať slovenskú literatúru doma i v zahraničí, umelecká výchova a zvyšovanie kultúrnej úrovne. Okrem poézie a prózy uverejňoval štúdie z literárnej teórie a histrórie, literárno - kritické príspevky. Elán sledoval aj otázky vedeckého života. Slovenskú literatúru a umenie zapájal do inonárodných súvislostí a naopak. | Sledoval časopis Elán aj otázky vedeckého života ? | {
"text": [
"Elán sledoval aj otázky vedeckého života"
],
"answer_start": [
390
]
} |
1090739 | Joseph Percival Allen | V roku 1984 letel na raketopláne Discovery. Veliteľom misie bol Frederick Hauck a miesto v pilotnom kresle zaujal nováčik David Walker. Ako letoví špecialisti figurovali Joseph Allen a Dale Gardner. Ovládanie „kanadskej ruky“ mala na starosti Anna Fisherová. Hneď potom, čo sa dostali na obežnú dráhu, vypustili kanadskú družicu Anik D2 a na druhý deň vojenskú družicu Leasat 1. Potom sa im podarilo odchytiť z obežných dráh družice Westar 6 a Palapa B2 a vrátiť sa s nimi na Zem po 7 letových dňoch. Vďaka splneným úlohám bola misia pre NASA zárobkovým podnikom. | Kto boli letoví špecialisti počas misie raketoplánu Columbia v roku 1983 ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090740 | Joseph Percival Allen | V roku 1984 letel na raketopláne Discovery. Veliteľom misie bol Frederick Hauck a miesto v pilotnom kresle zaujal nováčik David Walker. Ako letoví špecialisti figurovali Joseph Allen a Dale Gardner. Ovládanie „kanadskej ruky“ mala na starosti Anna Fisherová. Hneď potom, čo sa dostali na obežnú dráhu, vypustili kanadskú družicu Anik D2 a na druhý deň vojenskú družicu Leasat 1. Potom sa im podarilo odchytiť z obežných dráh družice Westar 6 a Palapa B2 a vrátiť sa s nimi na Zem po 7 letových dňoch. Vďaka splneným úlohám bola misia pre NASA zárobkovým podnikom. | Kto mal na starosti ovládanie ťahu motorov počas misie raketoplánu Discovery v roku 1984 ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090741 | Joseph Percival Allen | V roku 1984 letel na raketopláne Discovery. Veliteľom misie bol Frederick Hauck a miesto v pilotnom kresle zaujal nováčik David Walker. Ako letoví špecialisti figurovali Joseph Allen a Dale Gardner. Ovládanie „kanadskej ruky“ mala na starosti Anna Fisherová. Hneď potom, čo sa dostali na obežnú dráhu, vypustili kanadskú družicu Anik D2 a na druhý deň vojenskú družicu Leasat 1. Potom sa im podarilo odchytiť z obežných dráh družice Westar 6 a Palapa B2 a vrátiť sa s nimi na Zem po 7 letových dňoch. Vďaka splneným úlohám bola misia pre NASA zárobkovým podnikom. | Kedy letel Joseph Percival Allen na Mesiac ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090742 | Joseph Percival Allen | V roku 1984 letel na raketopláne Discovery. Veliteľom misie bol Frederick Hauck a miesto v pilotnom kresle zaujal nováčik David Walker. Ako letoví špecialisti figurovali Joseph Allen a Dale Gardner. Ovládanie „kanadskej ruky“ mala na starosti Anna Fisherová. Hneď potom, čo sa dostali na obežnú dráhu, vypustili kanadskú družicu Anik D2 a na druhý deň vojenskú družicu Leasat 1. Potom sa im podarilo odchytiť z obežných dráh družice Westar 6 a Palapa B2 a vrátiť sa s nimi na Zem po 7 letových dňoch. Vďaka splneným úlohám bola misia pre NASA zárobkovým podnikom. | Kto bol veliteľom misie raketoplánu Discovery z roku 1988 ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090743 | Joseph Percival Allen | V roku 1984 letel na raketopláne Discovery. Veliteľom misie bol Frederick Hauck a miesto v pilotnom kresle zaujal nováčik David Walker. Ako letoví špecialisti figurovali Joseph Allen a Dale Gardner. Ovládanie „kanadskej ruky“ mala na starosti Anna Fisherová. Hneď potom, čo sa dostali na obežnú dráhu, vypustili kanadskú družicu Anik D2 a na druhý deň vojenskú družicu Leasat 1. Potom sa im podarilo odchytiť z obežných dráh družice Westar 6 a Palapa B2 a vrátiť sa s nimi na Zem po 7 letových dňoch. Vďaka splneným úlohám bola misia pre NASA zárobkovým podnikom. | Kto zaujal miesto v pilotnom kresle počas misie raketoplánu Discovery v roku 2005 ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090744 | Joseph Percival Allen | V roku 1984 letel na raketopláne Discovery. Veliteľom misie bol Frederick Hauck a miesto v pilotnom kresle zaujal nováčik David Walker. Ako letoví špecialisti figurovali Joseph Allen a Dale Gardner. Ovládanie „kanadskej ruky“ mala na starosti Anna Fisherová. Hneď potom, čo sa dostali na obežnú dráhu, vypustili kanadskú družicu Anik D2 a na druhý deň vojenskú družicu Leasat 1. Potom sa im podarilo odchytiť z obežných dráh družice Westar 6 a Palapa B2 a vrátiť sa s nimi na Zem po 7 letových dňoch. Vďaka splneným úlohám bola misia pre NASA zárobkovým podnikom. | Kto figuroval ako letový špecialista počas mieise raketoplánu Discovery v roku 1984 ? | {
"text": [
"Joseph Allen a Dale Gardner"
],
"answer_start": [
170
]
} |
1090745 | Joseph Percival Allen | V roku 1984 letel na raketopláne Discovery. Veliteľom misie bol Frederick Hauck a miesto v pilotnom kresle zaujal nováčik David Walker. Ako letoví špecialisti figurovali Joseph Allen a Dale Gardner. Ovládanie „kanadskej ruky“ mala na starosti Anna Fisherová. Hneď potom, čo sa dostali na obežnú dráhu, vypustili kanadskú družicu Anik D2 a na druhý deň vojenskú družicu Leasat 1. Potom sa im podarilo odchytiť z obežných dráh družice Westar 6 a Palapa B2 a vrátiť sa s nimi na Zem po 7 letových dňoch. Vďaka splneným úlohám bola misia pre NASA zárobkovým podnikom. | Kto mal na starosti ovládanie " kanadskej ruky " počas misie raketoplánu Discovery v roku 1984 ? | {
"text": [
"Anna Fisherová"
],
"answer_start": [
243
]
} |
1090746 | Joseph Percival Allen | V roku 1984 letel na raketopláne Discovery. Veliteľom misie bol Frederick Hauck a miesto v pilotnom kresle zaujal nováčik David Walker. Ako letoví špecialisti figurovali Joseph Allen a Dale Gardner. Ovládanie „kanadskej ruky“ mala na starosti Anna Fisherová. Hneď potom, čo sa dostali na obežnú dráhu, vypustili kanadskú družicu Anik D2 a na druhý deň vojenskú družicu Leasat 1. Potom sa im podarilo odchytiť z obežných dráh družice Westar 6 a Palapa B2 a vrátiť sa s nimi na Zem po 7 letových dňoch. Vďaka splneným úlohám bola misia pre NASA zárobkovým podnikom. | Kedy letel Joseph Percival Allen na raketopláne Discovery ? | {
"text": [
"V roku 1984"
],
"answer_start": [
0
]
} |
1090747 | Joseph Percival Allen | V roku 1984 letel na raketopláne Discovery. Veliteľom misie bol Frederick Hauck a miesto v pilotnom kresle zaujal nováčik David Walker. Ako letoví špecialisti figurovali Joseph Allen a Dale Gardner. Ovládanie „kanadskej ruky“ mala na starosti Anna Fisherová. Hneď potom, čo sa dostali na obežnú dráhu, vypustili kanadskú družicu Anik D2 a na druhý deň vojenskú družicu Leasat 1. Potom sa im podarilo odchytiť z obežných dráh družice Westar 6 a Palapa B2 a vrátiť sa s nimi na Zem po 7 letových dňoch. Vďaka splneným úlohám bola misia pre NASA zárobkovým podnikom. | Kto bol veliteľom misie raketoplánu Discovery z roku 1984 ? | {
"text": [
"Frederick Hauck"
],
"answer_start": [
64
]
} |
1090748 | Joseph Percival Allen | V roku 1984 letel na raketopláne Discovery. Veliteľom misie bol Frederick Hauck a miesto v pilotnom kresle zaujal nováčik David Walker. Ako letoví špecialisti figurovali Joseph Allen a Dale Gardner. Ovládanie „kanadskej ruky“ mala na starosti Anna Fisherová. Hneď potom, čo sa dostali na obežnú dráhu, vypustili kanadskú družicu Anik D2 a na druhý deň vojenskú družicu Leasat 1. Potom sa im podarilo odchytiť z obežných dráh družice Westar 6 a Palapa B2 a vrátiť sa s nimi na Zem po 7 letových dňoch. Vďaka splneným úlohám bola misia pre NASA zárobkovým podnikom. | Kto zaujal miesto v pilotnom kresle počas misie raketoplánu Discovery v roku 1984 ? | {
"text": [
"nováčik David Walker"
],
"answer_start": [
114
]
} |
1090749 | Joseph Percival Allen | Po základnej a strednej škole vyštudoval v roku 1959 univerzitu DePauw. Potom pokračoval na yalskej univerzite a v roku 1965 sa tak stal doktorom fyzikálnych vied. Rok potom sa dostal do šiestej skupiny pripravujúcich sa kozmonautov. Bol zaradený do záložnej posádky Apolla 15 vo funkcii vedeckého pracovníka. Po ukončení programu Apollo sa v roku 1973 zapojil do jedného z prezidentských výborov a v rokoch 1975 - 1978 bol zamestnaný v administratíve NASA. V roku 1978 sa opäť zapojil do výcvikového strediska v Johnson Space Center. O štyri roky neskôr vzlietol na raketopláne Columbia na obežnú dráhu Zeme a stal sa tak 113 kozmonautom. | Čo vyštudoval Joseph Percival Allen ? | {
"text": [
"univerzitu DePauw"
],
"answer_start": [
53
]
} |
1090750 | Joseph Percival Allen | Po základnej a strednej škole vyštudoval v roku 1959 univerzitu DePauw. Potom pokračoval na yalskej univerzite a v roku 1965 sa tak stal doktorom fyzikálnych vied. Rok potom sa dostal do šiestej skupiny pripravujúcich sa kozmonautov. Bol zaradený do záložnej posádky Apolla 15 vo funkcii vedeckého pracovníka. Po ukončení programu Apollo sa v roku 1973 zapojil do jedného z prezidentských výborov a v rokoch 1975 - 1978 bol zamestnaný v administratíve NASA. V roku 1978 sa opäť zapojil do výcvikového strediska v Johnson Space Center. O štyri roky neskôr vzlietol na raketopláne Columbia na obežnú dráhu Zeme a stal sa tak 113 kozmonautom. | Do čoho sa zapojil Joseph Percival Allen po ukončení programu Apollo ? | {
"text": [
"do jedného z prezidentských výborov"
],
"answer_start": [
361
]
} |
1090751 | Joseph Percival Allen | Po základnej a strednej škole vyštudoval v roku 1959 univerzitu DePauw. Potom pokračoval na yalskej univerzite a v roku 1965 sa tak stal doktorom fyzikálnych vied. Rok potom sa dostal do šiestej skupiny pripravujúcich sa kozmonautov. Bol zaradený do záložnej posádky Apolla 15 vo funkcii vedeckého pracovníka. Po ukončení programu Apollo sa v roku 1973 zapojil do jedného z prezidentských výborov a v rokoch 1975 - 1978 bol zamestnaný v administratíve NASA. V roku 1978 sa opäť zapojil do výcvikového strediska v Johnson Space Center. O štyri roky neskôr vzlietol na raketopláne Columbia na obežnú dráhu Zeme a stal sa tak 113 kozmonautom. | Kde pokračoval v štúdiu Joseph Allen po univerzite DePauw ? | {
"text": [
"na yalskej univerzite"
],
"answer_start": [
89
]
} |
1090752 | Joseph Percival Allen | Po základnej a strednej škole vyštudoval v roku 1959 univerzitu DePauw. Potom pokračoval na yalskej univerzite a v roku 1965 sa tak stal doktorom fyzikálnych vied. Rok potom sa dostal do šiestej skupiny pripravujúcich sa kozmonautov. Bol zaradený do záložnej posádky Apolla 15 vo funkcii vedeckého pracovníka. Po ukončení programu Apollo sa v roku 1973 zapojil do jedného z prezidentských výborov a v rokoch 1975 - 1978 bol zamestnaný v administratíve NASA. V roku 1978 sa opäť zapojil do výcvikového strediska v Johnson Space Center. O štyri roky neskôr vzlietol na raketopláne Columbia na obežnú dráhu Zeme a stal sa tak 113 kozmonautom. | Kde sa dostal Joseph Percival Allen rok potom čo sa stal doktorom fyzikálnych vied ? | {
"text": [
"do šiestej skupiny pripravujúcich sa kozmonautov"
],
"answer_start": [
184
]
} |
1090753 | Lúcky potok | Pramení v Javorníkoch, v podcelku Nízke Javorníky, v časti Rovnianska vrchovina, na juhovýchodnom svahu Javorníka (737,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 620 m n. m. Od prameňa tečie na krátkom úseku na juhovýchod, vzápätí sa stáča a tečie prevažne juhojuhovýchodným smerom. Na hornom toku preteká cez osadu Žižovci, kde sprava priberá prítok zo severovýchodného svahu Dielu (701,8 m n. m.) a za osadou z tej istej strany aj krátky prítok z východného svahu Dielu. Následne preteká cez Lúky, pričom z pravej strany priberá prítok z východného svahu Dielu a za Lúkami sa esovito stáča. Na dolnom toku sa prudko stáča na východ, preteká intravilánom obce Divina, kde sa napokon stáča juhovýchodným smerom a južne od centra obce ústi v nadmorskej výške cca 360 m n. m. do Diviny. | Cez intravilán ktorej obce preteká Lúcky potok na svojom hornom toku ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090754 | Lúcky potok | Pramení v Javorníkoch, v podcelku Nízke Javorníky, v časti Rovnianska vrchovina, na juhovýchodnom svahu Javorníka (737,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 620 m n. m. Od prameňa tečie na krátkom úseku na juhovýchod, vzápätí sa stáča a tečie prevažne juhojuhovýchodným smerom. Na hornom toku preteká cez osadu Žižovci, kde sprava priberá prítok zo severovýchodného svahu Dielu (701,8 m n. m.) a za osadou z tej istej strany aj krátky prítok z východného svahu Dielu. Následne preteká cez Lúky, pričom z pravej strany priberá prítok z východného svahu Dielu a za Lúkami sa esovito stáča. Na dolnom toku sa prudko stáča na východ, preteká intravilánom obce Divina, kde sa napokon stáča juhovýchodným smerom a južne od centra obce ústi v nadmorskej výške cca 360 m n. m. do Diviny. | Kde nepramení Lúcky potok ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090755 | Lúcky potok | Pramení v Javorníkoch, v podcelku Nízke Javorníky, v časti Rovnianska vrchovina, na juhovýchodnom svahu Javorníka (737,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 620 m n. m. Od prameňa tečie na krátkom úseku na juhovýchod, vzápätí sa stáča a tečie prevažne juhojuhovýchodným smerom. Na hornom toku preteká cez osadu Žižovci, kde sprava priberá prítok zo severovýchodného svahu Dielu (701,8 m n. m.) a za osadou z tej istej strany aj krátky prítok z východného svahu Dielu. Následne preteká cez Lúky, pričom z pravej strany priberá prítok z východného svahu Dielu a za Lúkami sa esovito stáča. Na dolnom toku sa prudko stáča na východ, preteká intravilánom obce Divina, kde sa napokon stáča juhovýchodným smerom a južne od centra obce ústi v nadmorskej výške cca 360 m n. m. do Diviny. | Ktorým smerom tečie potok Kamenec od svojho prameňa ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090756 | Lúcky potok | Pramení v Javorníkoch, v podcelku Nízke Javorníky, v časti Rovnianska vrchovina, na juhovýchodnom svahu Javorníka (737,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 620 m n. m. Od prameňa tečie na krátkom úseku na juhovýchod, vzápätí sa stáča a tečie prevažne juhojuhovýchodným smerom. Na hornom toku preteká cez osadu Žižovci, kde sprava priberá prítok zo severovýchodného svahu Dielu (701,8 m n. m.) a za osadou z tej istej strany aj krátky prítok z východného svahu Dielu. Následne preteká cez Lúky, pričom z pravej strany priberá prítok z východného svahu Dielu a za Lúkami sa esovito stáča. Na dolnom toku sa prudko stáča na východ, preteká intravilánom obce Divina, kde sa napokon stáča juhovýchodným smerom a južne od centra obce ústi v nadmorskej výške cca 360 m n. m. do Diviny. | Cez ktorú osadu preteká Lúcky potok na svojom dolnom toku ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090757 | Lúcky potok | Pramení v Javorníkoch, v podcelku Nízke Javorníky, v časti Rovnianska vrchovina, na juhovýchodnom svahu Javorníka (737,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 620 m n. m. Od prameňa tečie na krátkom úseku na juhovýchod, vzápätí sa stáča a tečie prevažne juhojuhovýchodným smerom. Na hornom toku preteká cez osadu Žižovci, kde sprava priberá prítok zo severovýchodného svahu Dielu (701,8 m n. m.) a za osadou z tej istej strany aj krátky prítok z východného svahu Dielu. Následne preteká cez Lúky, pričom z pravej strany priberá prítok z východného svahu Dielu a za Lúkami sa esovito stáča. Na dolnom toku sa prudko stáča na východ, preteká intravilánom obce Divina, kde sa napokon stáča juhovýchodným smerom a južne od centra obce ústi v nadmorskej výške cca 360 m n. m. do Diviny. | Kam neústi Lúcky potok ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090758 | Lúcky potok | Pramení v Javorníkoch, v podcelku Nízke Javorníky, v časti Rovnianska vrchovina, na juhovýchodnom svahu Javorníka (737,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 620 m n. m. Od prameňa tečie na krátkom úseku na juhovýchod, vzápätí sa stáča a tečie prevažne juhojuhovýchodným smerom. Na hornom toku preteká cez osadu Žižovci, kde sprava priberá prítok zo severovýchodného svahu Dielu (701,8 m n. m.) a za osadou z tej istej strany aj krátky prítok z východného svahu Dielu. Následne preteká cez Lúky, pričom z pravej strany priberá prítok z východného svahu Dielu a za Lúkami sa esovito stáča. Na dolnom toku sa prudko stáča na východ, preteká intravilánom obce Divina, kde sa napokon stáča juhovýchodným smerom a južne od centra obce ústi v nadmorskej výške cca 360 m n. m. do Diviny. | Cez intravilán ktorej obce preteká Lúcky potok na dolnom toku ? | {
"text": [
"Divina"
],
"answer_start": [
658
]
} |
1090759 | Lúcky potok | Pramení v Javorníkoch, v podcelku Nízke Javorníky, v časti Rovnianska vrchovina, na juhovýchodnom svahu Javorníka (737,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 620 m n. m. Od prameňa tečie na krátkom úseku na juhovýchod, vzápätí sa stáča a tečie prevažne juhojuhovýchodným smerom. Na hornom toku preteká cez osadu Žižovci, kde sprava priberá prítok zo severovýchodného svahu Dielu (701,8 m n. m.) a za osadou z tej istej strany aj krátky prítok z východného svahu Dielu. Následne preteká cez Lúky, pričom z pravej strany priberá prítok z východného svahu Dielu a za Lúkami sa esovito stáča. Na dolnom toku sa prudko stáča na východ, preteká intravilánom obce Divina, kde sa napokon stáča juhovýchodným smerom a južne od centra obce ústi v nadmorskej výške cca 360 m n. m. do Diviny. | Kde pramení Lúcky potok ? | {
"text": [
"v Javorníkoch, v podcelku Nízke Javorníky, v časti Rovnianska vrchovina, na juhovýchodnom svahu Javorníka"
],
"answer_start": [
8
]
} |
1090760 | Lúcky potok | Pramení v Javorníkoch, v podcelku Nízke Javorníky, v časti Rovnianska vrchovina, na juhovýchodnom svahu Javorníka (737,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 620 m n. m. Od prameňa tečie na krátkom úseku na juhovýchod, vzápätí sa stáča a tečie prevažne juhojuhovýchodným smerom. Na hornom toku preteká cez osadu Žižovci, kde sprava priberá prítok zo severovýchodného svahu Dielu (701,8 m n. m.) a za osadou z tej istej strany aj krátky prítok z východného svahu Dielu. Následne preteká cez Lúky, pričom z pravej strany priberá prítok z východného svahu Dielu a za Lúkami sa esovito stáča. Na dolnom toku sa prudko stáča na východ, preteká intravilánom obce Divina, kde sa napokon stáča juhovýchodným smerom a južne od centra obce ústi v nadmorskej výške cca 360 m n. m. do Diviny. | Akým smerom tečie Lúcky potok ? | {
"text": [
"Od prameňa tečie na krátkom úseku na juhovýchod, vzápätí sa stáča a tečie prevažne juhojuhovýchodným smerom"
],
"answer_start": [
171
]
} |
1090761 | Lúcky potok | Pramení v Javorníkoch, v podcelku Nízke Javorníky, v časti Rovnianska vrchovina, na juhovýchodnom svahu Javorníka (737,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 620 m n. m. Od prameňa tečie na krátkom úseku na juhovýchod, vzápätí sa stáča a tečie prevažne juhojuhovýchodným smerom. Na hornom toku preteká cez osadu Žižovci, kde sprava priberá prítok zo severovýchodného svahu Dielu (701,8 m n. m.) a za osadou z tej istej strany aj krátky prítok z východného svahu Dielu. Následne preteká cez Lúky, pričom z pravej strany priberá prítok z východného svahu Dielu a za Lúkami sa esovito stáča. Na dolnom toku sa prudko stáča na východ, preteká intravilánom obce Divina, kde sa napokon stáča juhovýchodným smerom a južne od centra obce ústi v nadmorskej výške cca 360 m n. m. do Diviny. | Cez akú osadu preteká Lúcky potok na hornom toku ? | {
"text": [
"Žižovci"
],
"answer_start": [
313
]
} |
1090762 | Lúcky potok | Pramení v Javorníkoch, v podcelku Nízke Javorníky, v časti Rovnianska vrchovina, na juhovýchodnom svahu Javorníka (737,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 620 m n. m. Od prameňa tečie na krátkom úseku na juhovýchod, vzápätí sa stáča a tečie prevažne juhojuhovýchodným smerom. Na hornom toku preteká cez osadu Žižovci, kde sprava priberá prítok zo severovýchodného svahu Dielu (701,8 m n. m.) a za osadou z tej istej strany aj krátky prítok z východného svahu Dielu. Následne preteká cez Lúky, pričom z pravej strany priberá prítok z východného svahu Dielu a za Lúkami sa esovito stáča. Na dolnom toku sa prudko stáča na východ, preteká intravilánom obce Divina, kde sa napokon stáča juhovýchodným smerom a južne od centra obce ústi v nadmorskej výške cca 360 m n. m. do Diviny. | Kam ústi Lúcky potok ? | {
"text": [
"do Diviny"
],
"answer_start": [
771
]
} |
1090763 | Jozef Majkut | Začínal ako učiteľ v Spišskej Novej Vsi a v Poprade / 1933 – 1940 /. Maľovaniu sa venoval amatérsky. V rokoch 1940 – 1945 bol dôstojníkom a súčasne študoval na oddelení kresby a maľby Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u prof. M. Benku, M. Schurmana aj. Mudrocha. Od roku 1945 žil v Košiciach, kde najprv pôsobil ako profesor na gymnáziu. Od roku 1949 do roku 1952 pracoval na KNV v Košiciach a súčasne pedagogicky pôsobil na strednej škole. V rokoch 1952 – 1959 bol riaditeľom Krajskej galérie v Košiciach. Vo svojich začiatkoch sa venoval drobnému žánru, neskôr sa predmetom jeho záujmu stala výhradne krajinomaľba. Jeho najobľúbenejšími motívmi boli prírodné scenérie Slovenského raja, zachytené vo všetkých ročných obdobiach. Kým na začiatku sa sústreďoval na prepis dojmu, v neskorších štádiách tvorby mu išlo predovšetkým o zachytenie svetelných a priestorových vlastností prostredia. | U koho študoval maliar Jozef Majkut elektroniku na Slovenskej vysokej technickej škole v Bratislave ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090764 | Jozef Majkut | Začínal ako učiteľ v Spišskej Novej Vsi a v Poprade / 1933 – 1940 /. Maľovaniu sa venoval amatérsky. V rokoch 1940 – 1945 bol dôstojníkom a súčasne študoval na oddelení kresby a maľby Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u prof. M. Benku, M. Schurmana aj. Mudrocha. Od roku 1945 žil v Košiciach, kde najprv pôsobil ako profesor na gymnáziu. Od roku 1949 do roku 1952 pracoval na KNV v Košiciach a súčasne pedagogicky pôsobil na strednej škole. V rokoch 1952 – 1959 bol riaditeľom Krajskej galérie v Košiciach. Vo svojich začiatkoch sa venoval drobnému žánru, neskôr sa predmetom jeho záujmu stala výhradne krajinomaľba. Jeho najobľúbenejšími motívmi boli prírodné scenérie Slovenského raja, zachytené vo všetkých ročných obdobiach. Kým na začiatku sa sústreďoval na prepis dojmu, v neskorších štádiách tvorby mu išlo predovšetkým o zachytenie svetelných a priestorových vlastností prostredia. | Od ktorého roku nežil maliar Jozef Majkut v Košiciach ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090765 | Jozef Majkut | Začínal ako učiteľ v Spišskej Novej Vsi a v Poprade / 1933 – 1940 /. Maľovaniu sa venoval amatérsky. V rokoch 1940 – 1945 bol dôstojníkom a súčasne študoval na oddelení kresby a maľby Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u prof. M. Benku, M. Schurmana aj. Mudrocha. Od roku 1945 žil v Košiciach, kde najprv pôsobil ako profesor na gymnáziu. Od roku 1949 do roku 1952 pracoval na KNV v Košiciach a súčasne pedagogicky pôsobil na strednej škole. V rokoch 1952 – 1959 bol riaditeľom Krajskej galérie v Košiciach. Vo svojich začiatkoch sa venoval drobnému žánru, neskôr sa predmetom jeho záujmu stala výhradne krajinomaľba. Jeho najobľúbenejšími motívmi boli prírodné scenérie Slovenského raja, zachytené vo všetkých ročných obdobiach. Kým na začiatku sa sústreďoval na prepis dojmu, v neskorších štádiách tvorby mu išlo predovšetkým o zachytenie svetelných a priestorových vlastností prostredia. | Kde pôsobil maliar Jozef Majkut v rokoch 1833 - 1840 ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090766 | Jozef Majkut | Začínal ako učiteľ v Spišskej Novej Vsi a v Poprade / 1933 – 1940 /. Maľovaniu sa venoval amatérsky. V rokoch 1940 – 1945 bol dôstojníkom a súčasne študoval na oddelení kresby a maľby Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u prof. M. Benku, M. Schurmana aj. Mudrocha. Od roku 1945 žil v Košiciach, kde najprv pôsobil ako profesor na gymnáziu. Od roku 1949 do roku 1952 pracoval na KNV v Košiciach a súčasne pedagogicky pôsobil na strednej škole. V rokoch 1952 – 1959 bol riaditeľom Krajskej galérie v Košiciach. Vo svojich začiatkoch sa venoval drobnému žánru, neskôr sa predmetom jeho záujmu stala výhradne krajinomaľba. Jeho najobľúbenejšími motívmi boli prírodné scenérie Slovenského raja, zachytené vo všetkých ročných obdobiach. Kým na začiatku sa sústreďoval na prepis dojmu, v neskorších štádiách tvorby mu išlo predovšetkým o zachytenie svetelných a priestorových vlastností prostredia. | Akému druhu maľby sa nikdy nevenoval Jozef Majkut ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090767 | Jozef Majkut | Začínal ako učiteľ v Spišskej Novej Vsi a v Poprade / 1933 – 1940 /. Maľovaniu sa venoval amatérsky. V rokoch 1940 – 1945 bol dôstojníkom a súčasne študoval na oddelení kresby a maľby Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u prof. M. Benku, M. Schurmana aj. Mudrocha. Od roku 1945 žil v Košiciach, kde najprv pôsobil ako profesor na gymnáziu. Od roku 1949 do roku 1952 pracoval na KNV v Košiciach a súčasne pedagogicky pôsobil na strednej škole. V rokoch 1952 – 1959 bol riaditeľom Krajskej galérie v Košiciach. Vo svojich začiatkoch sa venoval drobnému žánru, neskôr sa predmetom jeho záujmu stala výhradne krajinomaľba. Jeho najobľúbenejšími motívmi boli prírodné scenérie Slovenského raja, zachytené vo všetkých ročných obdobiach. Kým na začiatku sa sústreďoval na prepis dojmu, v neskorších štádiách tvorby mu išlo predovšetkým o zachytenie svetelných a priestorových vlastností prostredia. | Čo boli najneobľúbenejšie motívy pre maľby Mozefa Majkuta ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090768 | Jozef Majkut | Študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi (1923 - 1928) a v Košiciach (1928 - 1931). Po štúdiu na pedagogickej akadémii v Bratislave pôsobil ako učiteľ v Bánove, Spišskej Novej Vsi, Levoči a v Poprade. V rokoch 1940 - 1945 študoval na oddelení kresby a maľby SVŠT v Bratislave u Martina Benku a Jána Mudrocha. V rokoch 1945 - 1949 vyučoval kreslenie na gymnáziu v Košiciach, od roku 1952 riaditeľ Krajskej galérie v Košiciach, v rokoch 1959 - 1960 vedúci Katedry výtvarnej výchovy Pedagogického inštitútu v Košiciach. | Kde nikdy nepôsobil Jozef Majkut ako učiteľ ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090769 | Jozef Majkut | Študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi (1923 - 1928) a v Košiciach (1928 - 1931). Po štúdiu na pedagogickej akadémii v Bratislave pôsobil ako učiteľ v Bánove, Spišskej Novej Vsi, Levoči a v Poprade. V rokoch 1940 - 1945 študoval na oddelení kresby a maľby SVŠT v Bratislave u Martina Benku a Jána Mudrocha. V rokoch 1945 - 1949 vyučoval kreslenie na gymnáziu v Košiciach, od roku 1952 riaditeľ Krajskej galérie v Košiciach, v rokoch 1959 - 1960 vedúci Katedry výtvarnej výchovy Pedagogického inštitútu v Košiciach. | Kde študoval politik Jozef Migaš v rokoch 1940 - 1945 ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090770 | Jozef Majkut | Študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi (1923 - 1928) a v Košiciach (1928 - 1931). Po štúdiu na pedagogickej akadémii v Bratislave pôsobil ako učiteľ v Bánove, Spišskej Novej Vsi, Levoči a v Poprade. V rokoch 1940 - 1945 študoval na oddelení kresby a maľby SVŠT v Bratislave u Martina Benku a Jána Mudrocha. V rokoch 1945 - 1949 vyučoval kreslenie na gymnáziu v Košiciach, od roku 1952 riaditeľ Krajskej galérie v Košiciach, v rokoch 1959 - 1960 vedúci Katedry výtvarnej výchovy Pedagogického inštitútu v Košiciach. | Kde pôsobil maliar Jozef Majkut v rokoch 1745 - 1749 ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090771 | Jozef Majkut | Študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi (1923 - 1928) a v Košiciach (1928 - 1931). Po štúdiu na pedagogickej akadémii v Bratislave pôsobil ako učiteľ v Bánove, Spišskej Novej Vsi, Levoči a v Poprade. V rokoch 1940 - 1945 študoval na oddelení kresby a maľby SVŠT v Bratislave u Martina Benku a Jána Mudrocha. V rokoch 1945 - 1949 vyučoval kreslenie na gymnáziu v Košiciach, od roku 1952 riaditeľ Krajskej galérie v Košiciach, v rokoch 1959 - 1960 vedúci Katedry výtvarnej výchovy Pedagogického inštitútu v Košiciach. | V ktorých rokoch pôsobil Jozef Golonka ako vedúci Katedry výtvarnej výchovy Pedagogického inštitútu v Košiciach ? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
1090772 | Jozef Majkut | Začínal ako učiteľ v Spišskej Novej Vsi a v Poprade / 1933 – 1940 /. Maľovaniu sa venoval amatérsky. V rokoch 1940 – 1945 bol dôstojníkom a súčasne študoval na oddelení kresby a maľby Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u prof. M. Benku, M. Schurmana aj. Mudrocha. Od roku 1945 žil v Košiciach, kde najprv pôsobil ako profesor na gymnáziu. Od roku 1949 do roku 1952 pracoval na KNV v Košiciach a súčasne pedagogicky pôsobil na strednej škole. V rokoch 1952 – 1959 bol riaditeľom Krajskej galérie v Košiciach. Vo svojich začiatkoch sa venoval drobnému žánru, neskôr sa predmetom jeho záujmu stala výhradne krajinomaľba. Jeho najobľúbenejšími motívmi boli prírodné scenérie Slovenského raja, zachytené vo všetkých ročných obdobiach. Kým na začiatku sa sústreďoval na prepis dojmu, v neskorších štádiách tvorby mu išlo predovšetkým o zachytenie svetelných a priestorových vlastností prostredia. | U koho študoval Jozef Majkut maľbu a kresbu na Slovenskej vysokej technickej škole v Bratislave ? | {
"text": [
"u prof. M. Benku, M. Schurmana aj. Mudrocha"
],
"answer_start": [
233
]
} |
1090773 | Jozef Majkut | Začínal ako učiteľ v Spišskej Novej Vsi a v Poprade / 1933 – 1940 /. Maľovaniu sa venoval amatérsky. V rokoch 1940 – 1945 bol dôstojníkom a súčasne študoval na oddelení kresby a maľby Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u prof. M. Benku, M. Schurmana aj. Mudrocha. Od roku 1945 žil v Košiciach, kde najprv pôsobil ako profesor na gymnáziu. Od roku 1949 do roku 1952 pracoval na KNV v Košiciach a súčasne pedagogicky pôsobil na strednej škole. V rokoch 1952 – 1959 bol riaditeľom Krajskej galérie v Košiciach. Vo svojich začiatkoch sa venoval drobnému žánru, neskôr sa predmetom jeho záujmu stala výhradne krajinomaľba. Jeho najobľúbenejšími motívmi boli prírodné scenérie Slovenského raja, zachytené vo všetkých ročných obdobiach. Kým na začiatku sa sústreďoval na prepis dojmu, v neskorších štádiách tvorby mu išlo predovšetkým o zachytenie svetelných a priestorových vlastností prostredia. | Od ktorého roku žil Jozef Majkut v Košiciach ? | {
"text": [
"Od roku 1945"
],
"answer_start": [
278
]
} |
1090774 | Jozef Majkut | Začínal ako učiteľ v Spišskej Novej Vsi a v Poprade / 1933 – 1940 /. Maľovaniu sa venoval amatérsky. V rokoch 1940 – 1945 bol dôstojníkom a súčasne študoval na oddelení kresby a maľby Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u prof. M. Benku, M. Schurmana aj. Mudrocha. Od roku 1945 žil v Košiciach, kde najprv pôsobil ako profesor na gymnáziu. Od roku 1949 do roku 1952 pracoval na KNV v Košiciach a súčasne pedagogicky pôsobil na strednej škole. V rokoch 1952 – 1959 bol riaditeľom Krajskej galérie v Košiciach. Vo svojich začiatkoch sa venoval drobnému žánru, neskôr sa predmetom jeho záujmu stala výhradne krajinomaľba. Jeho najobľúbenejšími motívmi boli prírodné scenérie Slovenského raja, zachytené vo všetkých ročných obdobiach. Kým na začiatku sa sústreďoval na prepis dojmu, v neskorších štádiách tvorby mu išlo predovšetkým o zachytenie svetelných a priestorových vlastností prostredia. | Kde pôsobil Jozef Majkut v rokoch 1933 - 1940 ? | {
"text": [
"ako učiteľ v Spišskej Novej Vsi a v Poprade"
],
"answer_start": [
8
]
} |
1090775 | Jozef Majkut | Začínal ako učiteľ v Spišskej Novej Vsi a v Poprade / 1933 – 1940 /. Maľovaniu sa venoval amatérsky. V rokoch 1940 – 1945 bol dôstojníkom a súčasne študoval na oddelení kresby a maľby Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u prof. M. Benku, M. Schurmana aj. Mudrocha. Od roku 1945 žil v Košiciach, kde najprv pôsobil ako profesor na gymnáziu. Od roku 1949 do roku 1952 pracoval na KNV v Košiciach a súčasne pedagogicky pôsobil na strednej škole. V rokoch 1952 – 1959 bol riaditeľom Krajskej galérie v Košiciach. Vo svojich začiatkoch sa venoval drobnému žánru, neskôr sa predmetom jeho záujmu stala výhradne krajinomaľba. Jeho najobľúbenejšími motívmi boli prírodné scenérie Slovenského raja, zachytené vo všetkých ročných obdobiach. Kým na začiatku sa sústreďoval na prepis dojmu, v neskorších štádiách tvorby mu išlo predovšetkým o zachytenie svetelných a priestorových vlastností prostredia. | Akému druhu maľby sa venoval Jozef Majkut ? | {
"text": [
"Vo svojich začiatkoch sa venoval drobnému žánru, neskôr sa predmetom jeho záujmu stala výhradne krajinomaľba"
],
"answer_start": [
522
]
} |
1090776 | Jozef Majkut | Začínal ako učiteľ v Spišskej Novej Vsi a v Poprade / 1933 – 1940 /. Maľovaniu sa venoval amatérsky. V rokoch 1940 – 1945 bol dôstojníkom a súčasne študoval na oddelení kresby a maľby Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u prof. M. Benku, M. Schurmana aj. Mudrocha. Od roku 1945 žil v Košiciach, kde najprv pôsobil ako profesor na gymnáziu. Od roku 1949 do roku 1952 pracoval na KNV v Košiciach a súčasne pedagogicky pôsobil na strednej škole. V rokoch 1952 – 1959 bol riaditeľom Krajskej galérie v Košiciach. Vo svojich začiatkoch sa venoval drobnému žánru, neskôr sa predmetom jeho záujmu stala výhradne krajinomaľba. Jeho najobľúbenejšími motívmi boli prírodné scenérie Slovenského raja, zachytené vo všetkých ročných obdobiach. Kým na začiatku sa sústreďoval na prepis dojmu, v neskorších štádiách tvorby mu išlo predovšetkým o zachytenie svetelných a priestorových vlastností prostredia. | Čo boli najobľúbenejšie motívy pre maľby Mozefa Majkuta ? | {
"text": [
"prírodné scenérie Slovenského raja, zachytené vo všetkých ročných obdobiach"
],
"answer_start": [
667
]
} |
1090777 | Jozef Majkut | Študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi (1923 - 1928) a v Košiciach (1928 - 1931). Po štúdiu na pedagogickej akadémii v Bratislave pôsobil ako učiteľ v Bánove, Spišskej Novej Vsi, Levoči a v Poprade. V rokoch 1940 - 1945 študoval na oddelení kresby a maľby SVŠT v Bratislave u Martina Benku a Jána Mudrocha. V rokoch 1945 - 1949 vyučoval kreslenie na gymnáziu v Košiciach, od roku 1952 riaditeľ Krajskej galérie v Košiciach, v rokoch 1959 - 1960 vedúci Katedry výtvarnej výchovy Pedagogického inštitútu v Košiciach. | Kde pôsobil Jozef Majkut ako učiteľ ? | {
"text": [
"v Bánove, Spišskej Novej Vsi, Levoči a v Poprade"
],
"answer_start": [
152
]
} |
1090778 | Jozef Majkut | Študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi (1923 - 1928) a v Košiciach (1928 - 1931). Po štúdiu na pedagogickej akadémii v Bratislave pôsobil ako učiteľ v Bánove, Spišskej Novej Vsi, Levoči a v Poprade. V rokoch 1940 - 1945 študoval na oddelení kresby a maľby SVŠT v Bratislave u Martina Benku a Jána Mudrocha. V rokoch 1945 - 1949 vyučoval kreslenie na gymnáziu v Košiciach, od roku 1952 riaditeľ Krajskej galérie v Košiciach, v rokoch 1959 - 1960 vedúci Katedry výtvarnej výchovy Pedagogického inštitútu v Košiciach. | Kde študoval Jozef Majkut v rokoch 1940 - 1945 ? | {
"text": [
"na oddelení kresby a maľby SVŠT v Bratislave u Martina Benku a Jána Mudrocha"
],
"answer_start": [
232
]
} |
1090779 | Jozef Majkut | Študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi (1923 - 1928) a v Košiciach (1928 - 1931). Po štúdiu na pedagogickej akadémii v Bratislave pôsobil ako učiteľ v Bánove, Spišskej Novej Vsi, Levoči a v Poprade. V rokoch 1940 - 1945 študoval na oddelení kresby a maľby SVŠT v Bratislave u Martina Benku a Jána Mudrocha. V rokoch 1945 - 1949 vyučoval kreslenie na gymnáziu v Košiciach, od roku 1952 riaditeľ Krajskej galérie v Košiciach, v rokoch 1959 - 1960 vedúci Katedry výtvarnej výchovy Pedagogického inštitútu v Košiciach. | Kde pôsobil Jozef Majkut v rokoch 1945 - 1949 ? | {
"text": [
"vyučoval kreslenie na gymnáziu v Košiciach"
],
"answer_start": [
331
]
} |
1090780 | Jozef Majkut | Študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi (1923 - 1928) a v Košiciach (1928 - 1931). Po štúdiu na pedagogickej akadémii v Bratislave pôsobil ako učiteľ v Bánove, Spišskej Novej Vsi, Levoči a v Poprade. V rokoch 1940 - 1945 študoval na oddelení kresby a maľby SVŠT v Bratislave u Martina Benku a Jána Mudrocha. V rokoch 1945 - 1949 vyučoval kreslenie na gymnáziu v Košiciach, od roku 1952 riaditeľ Krajskej galérie v Košiciach, v rokoch 1959 - 1960 vedúci Katedry výtvarnej výchovy Pedagogického inštitútu v Košiciach. | Kde pôsobil Jozef Majkut od roku 1952 ? | {
"text": [
"riaditeľ Krajskej galérie v Košiciach"
],
"answer_start": [
388
]
} |
1090781 | Jozef Majkut | Študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi (1923 - 1928) a v Košiciach (1928 - 1931). Po štúdiu na pedagogickej akadémii v Bratislave pôsobil ako učiteľ v Bánove, Spišskej Novej Vsi, Levoči a v Poprade. V rokoch 1940 - 1945 študoval na oddelení kresby a maľby SVŠT v Bratislave u Martina Benku a Jána Mudrocha. V rokoch 1945 - 1949 vyučoval kreslenie na gymnáziu v Košiciach, od roku 1952 riaditeľ Krajskej galérie v Košiciach, v rokoch 1959 - 1960 vedúci Katedry výtvarnej výchovy Pedagogického inštitútu v Košiciach. | V ktorých rokoch pôsobil Jozef Majkut ako vedúci Katedry výtvarnej výchovy Pedagogického inštitútu v Košiciach ? | {
"text": [
"v rokoch 1959 - 1960"
],
"answer_start": [
427
]
} |
1090782 | Komunistická strana Slovenska – 91 | Vznik KSS ’91 bol reakciou skupiny ortodoxných komunistov na transformáciu pôvodnej Komunistickej strany Slovenska na nemarxistickú ľavicovú stranu, ktorá prebiehala po nežnej revolúcii. Táto transformácia sa začala v októbri 1990, keď bola na zjazde KSS schválená zmenu názvu strany na Komunistická strana Slovenska - Strana demokratickej ľavice a dovŕšená 26. januára 1991, keď ústredný výbor schválil vypustenie prvej časti názvu a KSS tým bola definitívne premenovaná na Stranu demokratickej ľavice. | Reakciou na čo bol vznik Komunistickej strany Slovenska -91 ? | {
"text": [
"na transformáciu pôvodnej Komunistickej strany Slovenska na nemarxistickú ľavicovú stranu"
],
"answer_start": [
58
]
} |
1090783 | Eugen Binder | Základnú školu a gymnázium vychodil v Levoči, teológiu študoval v Bratislave, v Berlíne, v Lipsku, v Jene. Od roku 1885 ev. kaplán v Banskej Bystrici, neskôr profesor na gymnáziu v Nyíregyháze, 1889 ev. kňaz v Birde (Rumunsko), 1899 učiteľ náboženstva na gymnáziu v Kežmarku. Literárne začal pôsobiť na gymnáziu prekladmi poviedok z maďarčiny, kt. uverejňoval v nem. časopisoch. Jeho básnická tvorba obsahovala najmä humoristické príležitostné básne, zo života školy, mesta, hojne uplatňoval aj tatranský motív. Prispieval aj do mníchovských Fliegende Blätter, novín Dettaer Zeitung v Birde, ktoré i redigoval. Po 1918 organizoval a viedol kurzy slovenčiny pre nem. a maď. obyvateľov Kežmarku. | Aký motív hojne uplatňoval vo svojej poézii Eugen Binder ? | {
"text": [
"tatranský motív"
],
"answer_start": [
496
]
} |
1090784 | Eugen Binder | Základnú školu a gymnázium vychodil v Levoči, teológiu študoval v Bratislave, v Berlíne, v Lipsku, v Jene. Od roku 1885 ev. kaplán v Banskej Bystrici, neskôr profesor na gymnáziu v Nyíregyháze, 1889 ev. kňaz v Birde (Rumunsko), 1899 učiteľ náboženstva na gymnáziu v Kežmarku. Literárne začal pôsobiť na gymnáziu prekladmi poviedok z maďarčiny, kt. uverejňoval v nem. časopisoch. Jeho básnická tvorba obsahovala najmä humoristické príležitostné básne, zo života školy, mesta, hojne uplatňoval aj tatranský motív. Prispieval aj do mníchovských Fliegende Blätter, novín Dettaer Zeitung v Birde, ktoré i redigoval. Po 1918 organizoval a viedol kurzy slovenčiny pre nem. a maď. obyvateľov Kežmarku. | Kde študoval teológiu Eugen Binder ? | {
"text": [
"v Bratislave, v Berlíne, v Lipsku, v Jene"
],
"answer_start": [
64
]
} |
1090785 | Eugen Binder | Základnú školu a gymnázium vychodil v Levoči, teológiu študoval v Bratislave, v Berlíne, v Lipsku, v Jene. Od roku 1885 ev. kaplán v Banskej Bystrici, neskôr profesor na gymnáziu v Nyíregyháze, 1889 ev. kňaz v Birde (Rumunsko), 1899 učiteľ náboženstva na gymnáziu v Kežmarku. Literárne začal pôsobiť na gymnáziu prekladmi poviedok z maďarčiny, kt. uverejňoval v nem. časopisoch. Jeho básnická tvorba obsahovala najmä humoristické príležitostné básne, zo života školy, mesta, hojne uplatňoval aj tatranský motív. Prispieval aj do mníchovských Fliegende Blätter, novín Dettaer Zeitung v Birde, ktoré i redigoval. Po 1918 organizoval a viedol kurzy slovenčiny pre nem. a maď. obyvateľov Kežmarku. | Kde začal literárne pôsobiť ? | {
"text": [
"na gymnáziu"
],
"answer_start": [
301
]
} |
1090786 | Eugen Binder | Základnú školu a gymnázium vychodil v Levoči, teológiu študoval v Bratislave, v Berlíne, v Lipsku, v Jene. Od roku 1885 ev. kaplán v Banskej Bystrici, neskôr profesor na gymnáziu v Nyíregyháze, 1889 ev. kňaz v Birde (Rumunsko), 1899 učiteľ náboženstva na gymnáziu v Kežmarku. Literárne začal pôsobiť na gymnáziu prekladmi poviedok z maďarčiny, kt. uverejňoval v nem. časopisoch. Jeho básnická tvorba obsahovala najmä humoristické príležitostné básne, zo života školy, mesta, hojne uplatňoval aj tatranský motív. Prispieval aj do mníchovských Fliegende Blätter, novín Dettaer Zeitung v Birde, ktoré i redigoval. Po 1918 organizoval a viedol kurzy slovenčiny pre nem. a maď. obyvateľov Kežmarku. | Čo po roku 1918 organizoval a viedol Eugen Binder ? | {
"text": [
"kurzy slovenčiny pre nem. a maď. obyvateľov Kežmarku"
],
"answer_start": [
641
]
} |
1090787 | Eugen Binder | Základnú školu a gymnázium vychodil v Levoči, teológiu študoval v Bratislave, v Berlíne, v Lipsku, v Jene. Od roku 1885 ev. kaplán v Banskej Bystrici, neskôr profesor na gymnáziu v Nyíregyháze, 1889 ev. kňaz v Birde (Rumunsko), 1899 učiteľ náboženstva na gymnáziu v Kežmarku. Literárne začal pôsobiť na gymnáziu prekladmi poviedok z maďarčiny, kt. uverejňoval v nem. časopisoch. Jeho básnická tvorba obsahovala najmä humoristické príležitostné básne, zo života školy, mesta, hojne uplatňoval aj tatranský motív. Prispieval aj do mníchovských Fliegende Blätter, novín Dettaer Zeitung v Birde, ktoré i redigoval. Po 1918 organizoval a viedol kurzy slovenčiny pre nem. a maď. obyvateľov Kežmarku. | Čo obsahovala básnická tvorba Eugena Bindera ? | {
"text": [
"najmä humoristické príležitostné básne, zo života školy, mesta"
],
"answer_start": [
412
]
} |
1090788 | Abstraktná možnosť | Abstraktná možnosť je možnosť budúcej skutočnosti jestvujúca vtedy, keď existujú niektoré, ale nie všetky jej základné podmienky. Abstraktná možnosť je zárodok objektívnej, reálnej možnosti, materiálne podmienený zárodok vnútorných protirečení budúcej skutočnosti, jej najvšeobecnejšia forma. Abstraktná možnosť môže ostať iba možnosťou alebo sa môže rozvinúť do konkrétnej možnosti a prostredníctvom nej sa realizovať. Premena abstraktnej možnosti na skutočnosť závisí od rozvinutia základných podmienok budúcej skutočnosti. | Od čoho závisí premena abstraktnej možnosti na skutočnosť ? | {
"text": [
"závisí od rozvinutia základných podmienok budúcej skutočnosti."
],
"answer_start": [
463
]
} |
1090789 | Janet Gaynor | Bola vôbec prvou herečkou, ktorá získala cenu americkej Akadémie filmových umení a vied Oscar v roku 1928. Kuriózne je, že to bolo hneď za tri snímky: Seventh Heaven, Sunrise a Street Angel. Je to jediný prípad v histórii, kedy herec získal Oscara za viac úloh, podľa pravidiel to už dnes nie je ani možné. Všetky tieto filmy boli nemé. Nástup zvuku ju však nezničil ako rad iných kolegov, z plátna nezmizla a v roku 1937 bola dokonca znovu nominovaná na Oscara, tentoraz za romantický film A Star Is Born. | Aké prvenstvo drží herečka Janet Gaynor ? | {
"text": [
"Bola vôbec prvou herečkou, ktorá získala cenu americkej Akadémie filmových umení a vied Oscar v roku 1928"
],
"answer_start": [
0
]
} |